Baby, vy ste snáď zabudli na našu dohodu, že ku každej časti poviedky pridáte aspoň 5 komentov? :D To sa mi nepáči.. :D Čo sa týka tejto poviedky, bude to 13+ka, no nie klasická, bude mať možno tak 5 častí :) 

„(Y/N), aaaaaaaaaaaaaaaa!!“ započula som pišťať svoju sestru z vedľajšej izby. Prevrátila som očami a postavila sa zo stoličky. Čo zase chce.. Pomalým, šuchtavým krokom som prišla až k nej a keď som zočila jej malú rozžiarenú tváričku, nechápala som, čo sa deje. „Ja som to vyhrala!“ zapišťala znova, až mi zaľahlo v ušiach. 

„Čo si vyhrala?“ šokovane som na ňu pozrela a začala si prezerať písmenká na obrazovke jej počítača.

„Golden Ticket! Ja ich uvidím! Stretnem sa s nimi, aaaaaaa. A ty so mnou.“ Usmievala sa ako slniečko a ja som na ňu vypleštila oči.

„Ja? Nie, v žiadnom prípade, dobre vieš, že ja tých tvojich piatich poskakujúcich zajačikov nemusím.“ Zdvihla som ruky v obrannom geste, no Emma sa rozhodla presvedčiť ma svojím typickým spôsobom. Jej psi oči na mňa odjakživa zaberali. Ja svoju malú sestričku zbožňujem a preto vždy dostane to, čo chce. Má len deväť rokov, ja som od nej o osem rokov staršia, no na tie jej spevácke vzory a skupiny rozhodne neletím. Aj keď.. Výlet do New Yorku by nemusel byť od veci. Aj tento krát ma svojim pohľadom šteniatka presvedčila a ja som rezignovala. „Fajn, ale to ťa najprv musia pustiť rodičia. A bude s nami musieť ísť ešte aspoň jeden z nich, ja nemám 21.“ Povedala som a Emma za začala škeriť.

„S mamou je to už dávno vybavené, hneď na začiatku som sa jej opýtala, či by ma tam pustila, keby som vyhrala.“ Vyskočila zo stoličky, začala skákať, potom sa s obrovským úsmevom zvalila na mňa tak, že sme obe spadli na posteľ a začali sa smiať. Čo by som len pre ňu neurobila..

Dni sa míňali veľmi rýchlo a Emma sa celý mesiac do odchodu postupne balila. Skúšala si texty, ktoré chce chlapcom povedať a púšťala mi dokola ich pesničky, aby som ten nešla ako úplný laik. Súčasťou tohto výletu nie je len stretnutie s nimi, ale aj koncert v Madison Square Garden. Vždy som túžila ísť do New Yorku a teraz sa mi vďaka nim splní sen. Vďaka chlapci, pomyslel som si v duchu a uškrnula som sa. Do malého kufríka som si zbalila tie najdôležitejšie veci, to isté aj mama a Emma. Máme to v podstate ako rodinný výlet, keďže ocko je stále v práci, ten by s nami aj tak ísť nemohol. Emma nám trošku liezla na nervy, keď najprv v aute, potom v lietadle a nakoniec aj na izbe v luxusnom newyorskom hoteli stále bľabotala o tom, akí sú dokonalí, ako sa strašne teší, ako sa s nimi stretne, ako ich vyobjíma, odfotí sa s nimi, vypýta si podpis, povie im, ako veľmi ich má rada.. Tieto jej monológy pri normálneho človeka priviedli do hrobu, ja som voči tomu už našťastie obrnená. 

Dostali sme veľký apartmán s výhľadom na mesto. Je rozdelený na malú a veľkú izbu, malú kuchynku, obývačku a kúpeľňu. Vlastne je ako byt. Do malej izby sa nasťahovala mama, aby sa uchránila pred neustálymi rečami o našich hostiteľoch a mne neostávalo nič iné, ako sa na veľkej manželskej posteli uskladniť vedľa rozvášnenej Emmy. Celkovo to budem musieť vydržať 4 dni, no prečo by som jej nedopriala radosť z jej víťazstva? Pochádzame síce z Anglicka, no nikdy predtým rodičia Emmu nepustili na žiadny ich koncert ani akciu, dokonca ani so mnou. Vraj nikdy nevieme, kto nás v tom dave fanúšikov rozdupe. Mne to vlastne vyhovovalo, aspoň som nemusela počúvať jačiace pubertiačky, ktoré šalejú po chalanoch, čo o nich nikdy ani nezavadia. A vlastne, aj teraz som tu len kvôli Emme a New Yorku. Som im vďačná za tento výlet, ale nikdy by som netúžia ich stretnúť. Emma je však môj predný opak. Ja som nikdy nemala nejakého obľúbeného speváka, herca či skupinu, ona sa upne každý mesiac na iného. Napodiv, tieto hopsajúce decká ju držia už odvtedy, čo vystupovali v X-Factore. Ani si neviete predstaviť, ako srdcervúco sa rozplakala, keď vypadli. 

Pôvodný plán bol, že decká ich uvidia až na koncerte a potom, pri osobnom stretnutí deň po ňom. No to sa zmenilo, keď všetkých večer o siedmej zavolala pani organizátorka do spoločenskej miestnosti. Hotel bol totiž na tieto dni prenajatý len pre víťazov Golden Ticketov. Ja s Emmou sme už v pyžamách sedeli na posteli, keď sa k nám dovalila. Rýchlo sme sa teda prezliekli a šli dolu. Sadli sme si na voľné miesta pri stoloch a obzerali sa okolo seba. Boli tam naozaj všelijakí ľudia, rôzne národnosti, pohlavia. Všetci však mali spoločné záujmy, takže tu panovala celkom fajn atmosféra. Celá sála však zrazu stíchla, keď sa medzi vstupnými dverami zjavili oni. Usmievali sa od ucha k uchu a pozerali sa po všetkých ľuďoch, čo sa nachádzali pred nimi. Odrazu nikto zapišťal a všetci sa rozbehli k nim. Teda, skoro všetci. S úsmevom som sa pozrela na svoju sestričku stále sediacu vedľa mňa aby som ju povzbudila, no jej oči boli tak vypleštené, že som myslela, že jej vypadnú z jamiek. Sedela ako prikovaná, neschopná pohybu. Krvi by sa v nej v tú chvíľu nedorezal. „Emma. Utekaj k nim!“ zasmiala som sa a zatriasla som jej plieckami. Ona však rezolútne pokrútila hlavou a pozrela na mňa zúfalým pohľadom. „Ja som všetko zabudla. Čo im poviem? Čo ak sa potknem a spadnem? To by bola hanba..“ vyratúvala a ja som sa na nej dobre zabávala. V tú chvíľu som však periférnym videním zbadala siluetu, ktorá sa k nám pomaly blížila. S rukami vo vreckách k nám kráčal kučeravý chlapec, ktorého mi Emma predstavila ako Harryho. Usmieval sa a zastal až tesne pred nami. „Nepridáte sa k nám?“ spýtal sa a Emma v tú chvíľu dobre že neodpadla. Úsmev som mu suverénne vrátila a ukázala na svoju sestru. „To sa musíš spýtať jej, ja som tu len doprovod.“ Obaja sme pozreli na Emmu, ktorá nevedela, čo má urobiť. „Smiem ťa objať?“ zašepkala a s červenými líčkami pozrela na Harryho. Ten sa zasmial, sklonil sa k nej a hneď ju poriadne vyobjímal. Videla som, že by najradšej začala kričať šťastím, no našťastie sa udržala. Po minútke objímania sa mu poďakovala a potom sa rozbehla preč, posilnená jeho objatím. Utekala k ostatným, ktorí boli pri zvyšku skupiny. Harry ostal stáť pri mne. „Aj ty chceš objatie?“ pozrel na mňa, očividne istý sám sebou. Chlapec si nejako veľmi verí, musím ho trochu schladiť. Ja nie som žiadna pištiaca pubertiačka. „Ďakujem za ponuku, ale ja nie som fanúšik. Vlastne by som tu asi ani nebola, nebyť Emmy.“ Uškrnula som sa. On sa však nepohol. Asi sa rozhodol, že si túto moju vzpieraciu hru rád so mnou zahrá..