Začal sa odo mňa vzďaľovať a ja som sa pozerala na jeho chrbát s otvorenými ústami. Vtom však zastal v strede chodby a čakal, či sa vyberiem za ním. Bez váhania som za sebou zavrela dvere, utekala k nemu a hodila sa mu okolo krku. Znova som porušila svoje sľuby.. Hneď tam ma objal, pritlačil k stene a bozkával čo nám len dych stačil. Cítila som dotyky jeho rúk na svojich krížoch, keď mi vyhrnul tričko, jeho jemné pery na svojom krku, jeho teplý dych na svojich perách a to všetko ma privádzalo do šialenstva.. Tak veľmi som ho v tejto chvíli chcela..

To by sa však nemohlo stať to, že sa mama s Emmou vrátili hore, pretože si naozaj zabudli kľúčik od izby. Obe okamžite zastali, keď nás zbadali, mama s prekvapeným pohľadom, Emma s tak otvorenými ústami, až som si myslela, že jej spadnú na podlahu. Harry odo mňa odskočil akoby ho koplo, obaja sme sa začervenali a jemne pousmiali. Emma sa pohla dopredu prvá. Najprv si premerala mňa, potom Harryho a nakoniec nám obom prikázala ísť s ňou do izby. Podala som jej kľúčik, aby mohla odomknúť dvere a my sme mohli vojsť. Harry poslušne prešiel až do obývacej izby a hneď, ako sa za nami zabuchli dvere, Emma začala skákať, tlieskať, vytešovať sa a objímať Harryho. My s mamou sme sa rozosmiali, Harry sa ju snažil zachytiť pri výskoku, no dopadlo to tak, že takmer obaja spadli na gauč. 

No a dnes večer sa už žiadna Harryho izba nekonala. Nie, že by som to potrebovala, ale tak.. Chcela som s ním byť aj sama, predsa, zajtra je posledný deň, čo sa uvidíme.. Ležali sme vo veľkej posteli všetci traja, teda ja, Emma aj Harry a rozprávali sa. Vlastne to nebolo vôbec zlé, Harry sa smial na všetkých Emminých predstavách a ona bola celá šťastná z toho, že nás dvoch videla spolu. Dokonca nám už začala plánovať svadbu, na čo sme sa my s Harrym na seba skepticky pozreli. Keď sa jej konečne podarilo zaspať, bola asi jedna hodina v noci. Mama už takisto spala, tak sme potichu prešli do kuchynky. Naliali sme si do pohárov džús a v tichosti sa na seba usmievali. Potom ku mne Harry pristúpil a rukou ma jemne pohladil na líci. Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Keď som sa na neho znova chcela pozrieť, približoval svoje pery k mojim a zľahka ma pobozkal. Nie tak, ako kedykoľvek predtým. Toto bol láskyplný bozk. Nežný. Dokonalý.. Hlavou mi prebleslo množstvo obrázkov. Ja a Harry ako sa bláznime na lúke. Ako sa prechádzame v parku. Ako sa znova milujeme. Ako vychovávame svoje dieťatko.. Bože, ja som už naozaj ako tie šialené fanynky. Prudko som otvorila oči a odsunula ho od seba. Pozrel na mňa s prekvapením v očiach. Odmietnutia ho asi nezastihnú často.. Pokrútila sa hlavou, objala sa rukami a otočila sa mu chrbtom. 

„Takto to nepôjde. Máš svoj dokonalý život, ja mám ten svoj, s ktorým som takisto spokojná. Ani jeden nepatríme do života toho druhého. Mali by sme to nechať tak..“ povedala som a z oka mi vyšla slza. Našťastie ju nevidel.

No on ku mne zozadu pristúpil a schúlil ma vo svojom teplom náručí. „Možno keby sme to aspoň skúsili..“ začal, no ja som ho zastavila.

Otočila som sa k nemu. „Harry nie, ani s tým nezačínaj. Proste je to všetko márne, nevydržala by som to. Mala som pravdu, nemala som sem chodiť..“ povedala som. On na mňa s otvorenými ústami pozeral, no ja som ho odbila slovami: „Mal by si už ísť.“ Chvíľku ešte predo mnou nehybne postával, no potom ma poslúchol a potichu odišiel z izby. Teraz som plakala už poriadne. Tak, a je to. Odohnala som ho od seba. Presne toto som predsa chcela, prestať sa kvôli nemu trápiť..     

Trvalo ešte hodnú chvíľu kým som sa ako-tak upokojila a šla si ľahnúť za Emmou do postele. Pritúlila som sa k svojej sestričke a zaspala nepokojným spánkom. 

Na druhý deň sa malo konať stretnutie s víťazmi. Naložili nás do autobusu a dve hodiny sme cestovali na nejaké tajné miesto. Robia z toho strašnú vedu.. Mysleli sme si, že sa stretneme tu v hoteli, no nie, musíme sa trepať niekam, kde nám dokonca nedovolia ani používať telefóny. Hneď, ako sa vystúpili z autobusu, zaviedli nás do nejakej budovy, kde na nás čakali chalani. Dievčatá boli znova strašne natešené, celý čas sa s nimi fotili, objímali ich, rozprávali sa a pýtali si podpisy. Ja som väčšinou postávala popri Emme, ale samozrejme som sa s nimi odfotila aj ja. No keď som stála pri Harrym a on ma objal okolo pása, zalialo ma také príjemné teplo, až som sa zľakla. Takže ja som sa asi naozaj zaľúbila.. to som nemala dopustiť.. Zvyšok dňa som sa mu však snažila vyhýbať. Tak, ako to prišlo, tak to aj odíde, hovorila som si. Nevedela som však, že mu Emma dala moje telefónne číslo a dokonca aj našu adresu, vraj keby náhodou.. 

Boli sme s nimi až do pol ôsmej večer. Potom sme sa rozlúčili a znova nás odviezli do hotela. S Emmou sme sa znova ešte dlho do noci rozprávali, ale nepovedala mi o tom, čo urobila. Ďakovala mi, že som šla s ňou a ja som ju len objala. Aj keď som sčasti ľutovala, že som nakoniec privolila a dala sa nahovoriť..

Hneď po raňajkách sme sa začali baliť a potom už len smer letisko. Nechce sa mi veriť, že tých pár dní prešlo tak rýchlo a v podstate mi to prevrátilo život naruby. Čo ja teraz budem doma robiť.. Nad týmto som rozmýšľala celú cestu domov, kým sme sedeli v lietadle. A doma ma znova chytil záchvat plaču. Bola som zavretá vo svojej izbe, objímala som vankúšik a myslela na neho a na to, čo sme spolu zažili. Krásne a nenapodobiteľné chvíle, ktoré mi zostanú v mysli navždy a nikto mi ich nemôže vziať. No a keď Emma neskôr doniesla foťák, aby sme si pozreli fotky a ja som tam uvidela tú, kde ma Harry objíma a uvedomila si, že to bolo len včera, znova ma zaliali slzy. Emma ma hladkala, tíšila a objímala, akoby teraz ona bola tá staršia z nás. A ja ju milujem za to, akou obrovskou mi je oporou, aj keď by to malo byť naopak. Vtedy som si myslela, že náš príbeh sa týmto skončil.  

Mýlila som sa..