Do školy chodíme už takmer deväť mesiacov, no nikdy som ešte nemala taký problém, ako sa nám podaril práve dnes. Skamarátiť sa s Niallom, to asi nebol taký dobrý nápad, ako som predpokladala.. Po dnešnej chémii ma Niall chytil za ruku a schovali sme sa za dlhý záves v zadnej časti laboratória. Nevedela som, čo chce robiť, no keď učiteľ aj všetci spolužiaci odišli, vyliezli sme a Niall sa vybral hneď ku skúmavkám a začal ich miešať dokopy. Nestihla som ho ani okríknuť a hodil do kyseliny veľkú hrudku sodíku, čo, samozrejme, vybuchlo. Stihol ujsť, ale bol celý čierny. Začala som sa smiať, no on na mňa len pozrel vražedným pohľadom, poutieral sa a rozbehol sa preč. Potom som pochopila, že  mám bežať za ním. Vrátili sme sa do svojej triedy a tvárili sa, akoby nič. No keď sa cez prestávku dovalil k nám do triedy chemikár, z ktorého priam sršal hnev, vedeli sme, že je zle.

„Kto z vás ostal po chémii v laboratóriu?“ zaručal. Nikto sa nehlásil, iba všetci na neho hľadeli ako vyorané myši. „Fajn, takže vinní ste všetci..“ povedal. Niall už dlhšie nevydržal ticho a podišiel k nemu, že to bol on. Ja som sa zase nevydržala pozerať na neho, veď som tam bol aj ja. „Nie (y/n), je to moja vina, ja som ťa tam donútil ostať, ty si nič nespravila..“ povedal Niall a pozrel na mňa. „Ó, aké sladké, no to na veci nič neboli. Ak ste tam boli obaja, nasledujte ma.“ Povedal chemikár a pobral sa do riaditeľne. My s Niallom sme ho mlčky nasledovali. Niall ma sledoval a ja som mu venovala úsmev a stisla mu ruku. Nenechám ho predsa v probléme samého, aj keď to znamená, že mám problém s ním. Sme predsa kamaráti.. 

Do riaditeľne sme naklusali so sklonenými hlavami v spoločnosti nášho „milovaného“ učiteľa, ktorý si založil ruky na hrudi a čakal, kým riaditeľ dotelefonuje. Riaditeľ položil slúchadlo a pozrel na nás. „Tak, o čo ide?“ spýtal sa a ukázal na dve stoličky oproti nemu. Sadli sme si a pozreli sa na neho. Riaditeľ je dobrý človek, má rád žiakov, ale vie byť aj prísny. „Títo dvaja delikventi mi zničili laboratórium! Bez povolenia a bez akýchkoľvek chráničov a dozoru sa snažili urobiť pokus, ktorý ale nedopadol dobre.“ vyklopil zo seba rýchlo. Riaditeľ pokrútil hlavou a pozrel znova na nás.

„Uvedomujete si, že za toto vám musím dať trest, aj keby som nechcel? Porušenie všetkých základných pravidiel a navyše zničenie majetku. Ach..“ pokrútil hlavou a oprel sa o stôl. Vtedy mu zazvonil mobil a zdvihol. Keď dotelefonoval postavil sa. „Ospravedlňujem sa, ale potrebujem niečo súrne vybaviť. Bude to trvať približne hodinu, ale vy dvaja sa odtiaľto ani nepohnete, toto doriešime neskôr.“ Povedal a vzal si svoje sako. Spolu s chemikárom vyšli z dverí a zamkli nás. Surovo nás zamkli vnútri v riaditeľni! Ani najesť by sme sa nemohli, keby sme boli hladní. Ale zase, bude to len hodinka..

„No, čím sa zatiaľ zabavíme? Podpálime to tu aj riaditeľovi?“ uškrniem sa a pozriem na Nialla. On mi pohľad opätuje, no ten jeho je nejaký.. iný, zvláštny.. Postavil sa zo stoličky, podišiel k mojej, sklonil sa dole a oprel o bočné operadlá na mojej. Nevedela som, čo sa deje, no v tom sa sklonil nižšie a pobozkal ma. Bez varovania.. Nevedela som, čo mám robiť. Cítila som sa dosť nemotorne, no on neprestával, tak som sa rozhodla skúsiť to. Niall sa mi páči, to je pravda, ale nemyslela som si, že by to šlo takto.. Rukami som ho objala okolo krku a pritiahla bližšie k sebe. Okamžite to využil a začal mi dávať vášnivejšie bozky. Postavila som sa, aby to bolo ľahšie, Niall ma objal okolo pása a pritiahol tesne k sebe. Opustil moje pery, no začal ma bozkávať na krku. Pomaličky kopíroval líniu mojej kože a mne na celom tele nabehli zimomriavky z jeho dotykov. Rukou som mu zašla so jeho hustých blond vlasov a zaklonila hlavu. Vedel až príliš dobre, že sa mi to páči a takticky túto situáciu zneužíval. Chytila som jeho tvár do svojich dlaní a znova som ho vášnivo pobozkala. Chcela som cítiť jeho pery na svojich, zaľúbila som sa do ich jemnosti a sladkej chute.. Niall rukami chytil lem môjho trička a vysunul mi ho vyššie. Uvedomila som si, čo spravil, až keď mi ho dával dole cez hlavu. „Niall.. tu?“ znela moja otázka. Nebola som šokovaná tým, čo spravil, iba tým, kde to spravil. Myslím, že medzi nami vládne chémia, čo je dobrá zhoda náhod, ale nečakala som to takto rýchlo a vôbec nie.. v riaditeľni.

„Prečo nie? Nikto tu nie je a tak skoro sa ani nevrátia.“ uškrnul sa a znova skúmal moje pery. Viac som nehovorila a spravila som to isté čo on. Má pravdu, načo ešte zbytočne mrhať časom. Ani som si neuvedomila, kedy mi stihol dať dolu podprsenku a pokračoval nohavicami. Stála som pred ním len v nohavičkách. Rozhodla som sa dobehnúť ho a chvíľku sa potrápila so zipsom na jeho rifliach, no nakoniec sa mi ho podarilo vyzliecť. Úplne. Nie je zrovna najsvalnatejší, akého som videla, no rozhodne sa nemá za čo hanbiť. On taktiež dlho neotáľal, vyzliekol mi aj to posledné, čo som na seba mala a posadil ma na riaditeľov stôl. Pozrela som sa na neho, no v jeho očiach nebola len nedočkavosť, ale videla som v nich aj lásku, ktorá bola vo mne. Takže to nie je len tak.. Dovolila som mu, aby do mňa vnikol, zaklonila som hlavu a užívala si ten pocit, keď do mňa postupne prenikal v celej svojej veľkosti a dĺžke. Nerátala som to, ale je to minimálne dvadsať centimetrov.. Pozrela som mu do očí, on si zahryzol do pery a postupne začal zrýchľovať. Poriadne som ho pobozkala a potom som dlho a hlboko zastonala. Niall ani zďaleka nepôsobil ako nejaký divoch, no rozhodne ním bol. To, čo so mnou dokázal spraviť sa nedá ani dôkladne popísať. Po pár minútach sme si vymenili polohu, on si sadol na stoličku a ja na neho. Teraz som sa chopila iniciatívy sama a videla som, že ho privádzam k šialenstvu. Chcela som ho trochu potrápiť, no dlho mi to nedovolil a znova ma radšej položil na stôl.

„Modli sa, aby sa riaditeľ tak skoro nevrátil, lebo teraz potrápim dlho ešte aj ja teba..“ uškrnul sa a myslel to doslovne. Trápil ma neskutočne dlhé minúty, ja som mohla prosíkať, no on sa len usmieval. Keď to už nevydržal, začal do mňa poriadne prirážať, tlmene som vykríkla spolu s ním, ale naším vyvrcholením. Tento chlapec si zaslúži medailu.. Chvíľku sme si oddýchli, vydýchali sa a potom sme sa rýchlo obliekli. Niall ma pobozkal, chytil za ruku a sadli sme si na svoje miesta, kde sme sedeli predtým. O dve minúty na to sa vo dverách zjavil riaditeľ, doložil sako a sadol si na svoju stoličku. „Tak, kde sme to skončili? Ahá, už viem. Ten výbuch..“