Túto poviedku sme s Katy písali už dávno a ja som z nej vybrala len to najlepšie :D Trochu zmenila pôvodné postavy.. Je trochu dlhšie, ako naše klasické 13+ky, preto by sme aj my ocenili viac komentov ;) Dúfame, že sa bude páčiť, aj keď je trochu netypická. :)

Ja:

S Liamom som sa nevidela niekoľko mesiacov. Bývali sme najlepší kamaráti, no odkedy sa stal hvizdov, nemal čas na nič iné. Ani na mňa.. Americké turné skončilo a on sa vrátil domov. Zavolal mi a povedal, či ho nechcem prísť pozrieť. Neváhala som ani chvíľku, aj keď som asi mala.. Zbalila som si pár vecí, predsa, bývam od Londýna trochu ďalej. Nasadla som na vlak a hurá k nemu. Počkal ma na stanici aj s jeho luxusným autom. Mal síce na hlave kapucňu mikiny a okuliare, no ja som ho spoznala aj tak. Utekala som k nemu a silno ho stisla. On mi objatie opätoval. Nasadla som do jeho auta, veci sme predtým dali do kufra a šli k nemu. Auto mal nádherné. A ten byt.."Ty tu fakt bývaš sám? A to si to tu sám aj upratuješ?" prešla som prstom po poličke. Nebol tam žiadny prach.  

"Keby som si sám upratoval, sama vieš, ako by to tu vyzeralo. Mám na to ľudí." zasmial sa.

"Ukáž mi kúpeľňu." zasmiala som sa. "Máš aj bublinkovú vaňu?"  

"Samozrejme, za čo ma máš? Nemať bublinkovú vaňu, tss." zasmial sa a voviedol ma do veľkej kúpeľne. "Už sa teším na spoločný kúpeľ." zašepkal mi do ucha s úškrnom.  

Vysotila som ho z kúpeľne, postláčala nejaké tlačítka a voda sa začala napúšťať. Liam so smiechom odišiel a ja som sa okúpala v tej najúžasnejšej vani. Mala som tam kopu čokoládovej peny a bublinky ma príjemne masírovali. Hneď som mala lepšiu náladu. Zabalila som sa do prvej osušky, ktorá mi prišla pod ruku a vyšla som von. "Dúfam, že ti nevadí, že som ti minula polku peny." zasmiala som sa a sadla som si na gauč vedľa neho.

Liam:

Keď ma vyhnala z kúpeľne, rozosmial som sa a šiel som do kuchyne spraviť nejakú večeru. Uvaril som kuracie mäso s bylinkami na panvici a rýchlo spravil ryžu. V prvý večer bude večera poriadna. Naložil som na dva taniere a odniesol to do obývačky. Kým sa okúpala, svoje som stihol zjesť. "Teraz si tu doma, takže si môžeš robiť, čo len budeš chcieť." usmial som sa na ňu.

"Nie ja som tu na návšteve, takže ty budeš robiť, čo len budem chcieť." zasmiala sa a pustila sa do jedla. 

"Ach ták, takže ty to už máš vymyslené." zasmial som sa.  

"Presne tak." uškrnula sa.   

"Mám taký pocit, že s.." otočil som sa k nej a nedopovedal som. Až vtedy som si všimol, že vedľa mňa sedí len v uteráku  a úplne som stratil reč. Nikdy som si nevšimol, aké pekné chudé telo má..  

"Že si sa pošťal?" zasmiala sa. Vylial som si totiž pohár vody medzi nohy.

Rýchlo som pokrútil hlavou a až potom som si uvedomil, čo som spravil. "Krista.." zasmial som sa a okamžite som sa postavil. "Chcel som povedať, že si sa rýchlo udomácnila."

Zasmiala sa a zo srandy mi to vreckovkami začala utierať. "Choď sa prezliecť zlatko."  

Panebože, nech mi toto nerobí, lebo sa neovládnem. Silou vôle som odstúpil. "Už idem, idem, nechaj to, to uschne." zasmial som sa a cestou do izby som si nohavice vyzliekol. 

"Sexy riťka." zasmiala sa a znova sa pustila do jedla. S úškrnom na tvári si pomyslela: naozaj má sexy riťku.

Vytiahol som si zo skrine tepláky a prezliekol som sa do nich. Fakt som šikovný, zrovna pre ňou sa takto.. nemalo by mi to byť vlastne jedno? Veď to nie je moja frajerka.. Už v suchých veciach som sa vrátil do obývačky. "Aj ty sa padaj obliecť, lebo ma len zbytočne dráždiš." povedal som na rovinu, keď som si sadol vedľa nej.  

"Ja ťa dráždim? Koľko si už nemal sex?" zasmiala sa.

"Čo vyzvedáš, to nie je tvoja starosť." zasmial som sa.   

"Takže dlho." vstala. 

"Nie je to zas tak dlho, ale predsa.. no len sa na seba pozri. Toto schovávaš pod veľkými mikinami a voľnými nohavicami.." pokrútil som hlavou.  

"Keby to stále ukazujem, tak by to bolo obkukané." zasmiala sa.  

"Myslím, že tak rýchlo by sa to neobkukalo." uškrnul som sa.   

"Ach.. Takže predsa len spávaš s tými starými ženami?" zasmiala sa a odtrhla si hrozno.  

"Nespávam momentálne s nikým." zasmial som sa.  

"Ani ja. Nič si z toho nerob." sadla si na stôl.   

"Budem ti musieť niekoho nájsť." uškrnul som sa. 

"Ja nikoho nechcem.."

"Vážne?" nadvihol som obočie, postavil sa z gauča a prešiel som k nej. Rukami som sa oprel vedľa jej stehien, boli sme tvárami kúsok od seba. "Mala si už vôbec niekoho?" spýtal som sa potichu.

Ja: 

Tak toto je divné.. Prečo mám husinu? "Mala...A nebolo to bohviečo." uškrnula som sa.  

"Asi si nemala toho správneho." uškrnul sa. Nevie, prečo to robil, ale istým spôsobom ho to.. nie, to nie..  

"Tým chceš povedať, čo?" s úškrnom som nadvihla obočie.

"Čo myslíš?" napodobnil moje gesto. Zasmiala som sa, obkrútila som mu nohy okolo pásu a pritiahla som ho bližšie, no potom som ho zase odkopla ďalej a smiala sa ako malá.

Liam:

Tak toto.. bolo surové. Pritiahol som ju k sebe, jenu ruku som omotal okolo jej pása tak, že sa naše telá dotýkali. "Toto.. mi viac nerob, lebo sa neovládnem. A bež sa už obliecť, lebo z teba strhnem aj ten uterák."

"Ty musíš byť fakt nadržaný." zasmiala sa.  

"Predstav si, že si chlap a máš pred sebou.. toto. Nebola by si?"

"Nie." Zasmiala sa.  

"Tak by si potom bola pekne divný chlap." zasmial som sa.

"Ja som aj divná žena, takže to ti mohlo byť jasne." uškrnula sa.  

"Nie si divná, len svojská. A to mám na tebe rád." uškrnul som sa a pustil som ju. "Ale radšej naozaj choď, lebo prisahám, že sa dlhšie nezdržím."

Nechcelo sa jej ísť.. S úškrnom zostala sedieť na stole. "Máš teraz niekoho?" 

Tak ona chce provokovať.. Nech sa potom nesťažuje. "Nie." odvetil som skrátene.

Ja:

"A.." nie to mu nemôžem navrhnúť, nech ma zblbol ako ma zblbol.. "Idem sa radšej obliecť. Do teplákov a mikiny." zasmiala som sa a zoskočila som zo stola.  

"Čo a?" chytil ma za zápästie, no jemne. 

"Radšej nič.." uškrnula som sa a líca mi zablčali.  

Pri pohľade na moju tvár sa uškrnul. "Len to povedz.." 

"Nepoviem." zasmiala som sa a bodla som ho prstom do rebier. 

"Povedz." zasmial sa a začal ma štekliť na bokoch, lebo len tam som šteklivá a o to dobre vie. Zakričala som a so smiechom som mu chytila ruky a vtedy sa mi uterák zošuchol.

Rýchlo som si ho chytila. "Toto už nerob."

Liam:

Pravdupovediac, presne toto som chcel urobiť. Uškrnul som sa. "Pekný výhľad.." 

Rýchlo mi stiahla tepláky, no nezobrala aj boxerky, ale tak stačilo to. "Ešte krajší." zasmiala  sa. Boli sme ako malé deti.

Nechal som tepláky teplákmi, vzal som jej uterák a odhodil som ho. "Najkrajší." zasmial som sa. 

Iba pootvorila ústa a rýchlo sa kryla. "Čo si to dovoľuješ?" drgla do mňa, no musela sa smiať. 

"Len toľko, čo aj ty." zasmial som sa. "Noták, akoby som to videl prvý krát." uškrnul som sa. 

"Už si to videl?" zasmiala sa a išla si po uterák.

Keď prechádzala okolo, chytil som ju spredu za pás a pritiahol ju naspäť ku mne. Bola predo mnou nahá a dotýkala sa ma zadkom aj chrbtom. "Ale takéto ešte nie.." zašepkal som jej do ucha.                                                        

Ja:

"Ty si fakt nadržaný.." šepla som ale už som sa nesmiala. Z jeho dychu na mojom krku mi naskočili zimomriavky. 

"Ja by som to tak nenazval, ale keď chceš.." uškrnul sa. Rukami pomaly, letmými dotykmi prechádzal z mojich bokov na stehná. Perami mi dal  jemný božtek na krk. Áno, priznám si to, toto dievča ma vzrušuje, pomyslel si.

Uškrnula som sa a otočila som sa k nemu. "Iba raz, dobre?"

"Raz na skúšku?" uškrnul sa.  

"Áno.. Nejako ma to láka." 

"Tak láka.." zasmial sa. No hneď ma vzal na ruky, jednou rukou ma chytil pod zadkom a začal ma dravo bozkávať. Objala som ho rukami aj nohami a snažila sa bojovať s jeho perami, no mala som čo robiť, aby som mu stíhala. Nejako sa mi podarilo dať mu dole tričko a zbadala som jeho úžasné telo.

Liam:

Stále s ňou na rukách som prechádzal do spálne, zatresol som za sebou dvere a položil ju na posteľ. Teraz som sa prisal na jej prsia, ochutnával som jej telo, nevedel som sa jej nabažiť. Celý čas som ju mal pri sebe a prišiel som na to teraz. Za skúšku to stojí..

Ja:

Pri jeho dotykoch a bozkoch som nemohla zostať ticho, čo ho ešte viac povzbudzovalo. Tak veľmi ma lákal. Blúdila som po jeho chrbte, bozkávala jeho ramená a po chvíľke hryzkala jeho plné pery. Pomohol mi zbaviť ho boxeriek a jeho „ehm“ odtiaľ doslova vyskočilo. Radšej som sa ani nepozrela, iba som sa vyplašene pozrela no zasmiala som sa.

Liam:

Vybozkával som snáď celú vrchnú časť jej tela. Tú spodnú si nechávam na niečo iné, ale predsa som si ju trošku predpripravil. Keď som zbadal jej pohľad potom, ako mi vyzliekla boxerky, musel som sa uškrnúť. Celý čas som hľadel na jej tvár a pomaly do nej vnikol. Keď som videl, ako zavrela oči a pootvorila pery vo vzdychu, vedel som, že sa jej to páči a neotáľal som..

Ja:

Zo začiatku to bolo opatrné, no potom sme sa strašne rozbesnili. Fakt nám to obidvom chýbalo. No toto by ma nikdy nenapadlo. Ja a Liam....a toto, no toto.. No v tej chvíli som vôbec nerozmýšľala. Riadili ma hormóny, nie mozog. Zvíjala som sa pod ním a silno som ho k sebe tlačila ako keby som ho nikdy nechcela pustiť.

Liam:

Netušil som, že by sa mohla až tak rozohniť, no musím uznať, že z nej bola poriadna dračica. Nechtami mi po celej dĺžke chrbta robila ryhy a to ma ešte viac vzrušovalo. Nikdy by som si nemyslel, že my dvaja by sme spolu mohli.. mať niečo viac ako kamarátstvo, no ako vidím, bude ťažké udržať si len toľko po tomto jednom ráze, ako chcela..

Ja:

Celé to na mňa doľahlo, až keď som ležala vedľa neho v tmavej miestnosti. Vyspala som sa s najlepším kamarátom, s niekým koho som chcela nenávidieť, no napriek tomu som mu neodolala. Ja teda viem, čo chcem. Nemohla som zaspať a tak som iba počúvala jeho pokojný dych.

Liam:

Keď sme vedľa seba oddychovali v jednej posteli, premýšľal som nad celým týmto výjavom. Už to nikdy nebude také, ako predtým. Aj keď sa to môže podobať, stále tam ostane akási nevyplnená medzera, ak máme byť len kamaráti. Vždy začnem rozmýšľať až potom.. Onedlho sa mi však podarilo zaspať, no keď smo otvoril oči, do izby nesvietilo slnko, ako som čakal, bolo možno o hodinu neskôr. Trochu som sa posunul a pocítil som, ako sa vedľa mňa pomrvila aj ona. "(Y/N? Spinkáš?" zašepkal som.

Ja:

Keď sa po chvíľke ozval jeho krásny hlas..pane bože ako to už rozmýšľam.. včera by som ho najradšej dokopala a teraz som z neho namäkko. "Nemali sme to spraviť.." šepla som. 

Sklonil hlavu. "Viem." povedal takmer nečujne. "Ale už to nezmeníme..“