Už som toho mala dosť. Naši sa furt hádali a keď už nemali čo kydať na seba, zapojili do toho aj mňa. A ja som ich musela celé dni nechcene počúvať. No tento krát nie!  Rodičia boli v kuchyni, takže ja som mohla bez problémov prejsť cez chodbu až ku dverám ktoré boli na úplne opačnej strane ako kuchyňa. Obula som si tenisky aj keď som uvažovala nad tým, že si dám gumáky pretože poriadne pršalo. Utrela som si slzy a potichu otvorila dvere. Ešte som rozmýšľala či to mám naozaj urobiť, ale napokon som za sebou zavrela, tak aby to naši nepočuli a rozbehla som sa preč. Utekala som čo najrýchlejšie aby som nebola až taká mokrá aj keď mi to moc nepomohlo. Košeľu som mala 2-krát ťažšiu ako pred tým a nohavice sa mi lepili na nohy. Presne som vedela kam chcem ísť.  Na miesto, kde na mňa nikto nebude hučať a kde nie je taká napätá atmosféra. Bola som rada, že to nebolo až tak ďaleko od nášho domu, lebo bežať dlhšie by som nezvládla. Ulice Londýna boli plné aj napriek tomu, že pršalo. Radšej som prestala utekať a išla len rýchlim krokom, pretože na mňa všetci pozerali ako keby som ušla z blázinca. Konečne som zahla do uličky na ktorej stál jeho dom. Keď som už stála pred ním zaklopala som na dvere a čakala. Lenže on nikde. Zaklopala som ešte raz a nahlas aby počul. Bola mi už poriadna zima a celá som sa triasla. Asi po minúte konečne otvoril a ja som sa mu hodila okolo krku. Vyzeralo to tak, že bol v sprche lebo mal mokré vlasy, asi preto mu to tak dlho trvalo.

„Vy doma nemáte dáždniky?“, zasmial sa.

„V tom zhone ma to nenapadlo“, usmiala som sa.

„A čože si sa sem tak ponáhľala?“, ukázal rukou aby som išla ďalej, vyzula som sa ale radšej som sa ani nepohla pretože zo mňa voda stekala prúdom.

„Rodičia sa zase hádajú“, neubránila som sa a zase som sa rozplakala. Harry sa treskol rukou po hlave a potom ma objal.

„K čomu bolo to tresknutie po hlave?“, zasmiala som sa cez slzy.

„To preto lebo som ti to pripomenul. A prosím ťa vyzleč si tie mokré handry, nemôžem sa na teba dívať ako sa klepeš od zimy“, povedal a ja som zo seba začala ťahať mokré oblečenie. Harry bol môj najlepší kamarát, no niekedy som mala pocit, že som jeho sestra, staral sa o mňa, obraňoval ma a mohla som mu povedať hocičo. Keďže som ešte stále bola na chodbe, prešla som len v spodnom prádle do jeho spálne a sadla si na kraj postele. To už Harry niesol uterák aby som zo seba utrela kvapky dažďa.

„Vyber si nejaké tričko zo skrine, hneď som tu.“, povedal a zabočil do kuchyne. Ja som si ešte rýchlo vysušila vlasy a uterák hodila na stoličku pri dverách. Strčila som ruku do skrine a náhodne vybrala nejaké tričko. Keď som si ho obliekla, ľahla som si do postele a stále premýšľala o rodičoch. Bola som tak zamyslená, že som si ani nevšimla kedy prišiel do izby Harry. Všimla som si ho až keď si ľahol vedľa mňa.

„Nad čím tak tuho rozmýšľaš?“, povedal s úsmevom.

„Rozmýšľam nad tým ako zabudnúť na to všetko čo sa doma stalo“, povedala som potichu a bránila sa slzám.

„Ja ti pomôžem zabudnúť“, uškrnul sa a ja som ani nestihla nič povedať. Začal ma vášnivo bozkávať a ja som sa nebránila. Aj keď sme boli vždy len kamaráti, ja som k nemu cítila vždy viac. Prevalil ma pod seba a ja som mu jazykom vkĺzla do úst. Začal mi prechádzať rukou po stehne a pri tom vyhrnul hore tričko ktoré som mala na sebe.

Nadvihla som sa aby mi ho mohol vyzliecť úplne a potom ho odhodil niekde do kúta izby. Znova som si ľahla medzi vankúše a pokrčila nohy, začal ma bozkávať okolo lemov podprsenky no nakoniec mi rozopol aj tú. Rýchlo ju zo mňa strhol a aj tá letela niekde ďaleko. Začal ma bozkávať po líniách môjho tela a ja som si to užívala. Na chvíľu prestal aby mi mohol stiahnuť nohavičky ktoré som o pár sekúnd už nemala na sebe. Zavrela som oči a vnímala iba jeho dotyky. Prechádzal mi po vnútornej strane stehna a začal ma uspokojovať krúživými pohybmi. Vzdychala som a on zrýchlil. Cítila som, že už budem, automaticky som sa prehla v chrbte a zakričala jeho meno.

Vybral zo mňa prsty a olízol ich. Ja som ťažko dýchala a on ma začal bozkávať na krku.

„Harry, prosím, už,“ povedala som rýchlo lebo som bola strašne nedočkavá. On pochopil a celý sa vyzliekol. Vrátil sa ku mne a ja som ho nohami objala okolo pásu a ruky obtočila okolo jeho krku. Pomaly do mňa vnikol a ja som cítila ten krásny pocit. Chvíľku mi trvalo pokiaľ som si zvykla na jeho veľkosť ale netrvalo mi to dlho. Jemne som ho pobozkala na znak, že už som pripravená. On pochopil a začal pomaly prirážať. No po chvíli začal pridávať na rýchlosti. Zaklonila som hlavu a hlasno zastonala.

„Ooo.. môj... božee..už!,“ kričala som a blížila sa k vrcholu.

„Ešte chvíľu,“ prosil ale vedela som, že ani on už dlho nevydrží. Posledný krát prirazil a vášeň nás pohltila v ten istý moment. Naše výkriky zaplnili celú miestnosť. Harrymu sa podlomili ruky a celou váhou sa zvalil na mňa. No mne to v tú chvíľu vôbec nevadilo.

„Musím ti niečo povedať“, zašepkala som.

„Už dlhšiu dobu ťa milujem a nie iba ako kamaráta“, povedala som rýchlo.

„Som na tom rovnako“, usmial sa a jemne ma pobozkal.

V tú chvíľu som bola rada, že zdieľame rovnaké pocity a že mi neskutočne dobrým spôsobom pomohol zabudnúť na teror ktorý sa odohráva doma.