On:

Niall celý natešený zložil a vrátil mi telefón. "Príde. Padaj po ňu." nakázal mi a utekal do kuchyne, dať si niečo pod zub. Ja som ako každé ráno nasadol do auta a vybral sa na adresu, ktorú už poznám naspamäť. Zastavil som na rohu a prezvonil jej. Všimol som si v spätnom zrkadielku, že už ide, no za ňou sa náhlil nejaký reportér. Vystúpil som z auta, lebo ona nevedela, čo robiť. Prišiel som k nej a schoval ju za seba. "Poď." povedal som, otvoril jej dvere na aute a nechal ju vojsť dnu. Novinár sa snažil niečo dostať aj zo mňa, no nepodarilo sa mu to, nastúpil som a zavrel dvere. "Bré ránko." už som sa na ňu usmial a pobozkal som ju. Hneď na to sme vyrazili k hotelu.

Ona:

Bola som trochu vyľakaná z toho človeka no Liam to hneď zmietol pod koberec svojím nádherným úsmevom a sladkým bozkom. "Dobré ráno." usmiala som sa a zapla som si pás. 

"Vyspinkaná? Prepáč, ak ťa Niall zobudil, už bol hladný, ale s raňajkami chcel počkať na teba.

Je poriadne nerozhodný." 

"Je zlatý." zasmiala som sa. "Ale nestihla som sa naraňajkovať tak dúfam, že mi naozaj niečo nechá."    

"Už to, že chce na teba počkať je úspech, to nechávanie má ešte čas." zasmial sa. "Ja ti ale nechám." 

"Môj .." usmiala som sa postrapatila som mu vlasy.

"Celkom fajn nový účes. Takto to budem nosiť." zasmial sa, keď sa zbadal v spätnom zrkadielku. 

"No vidíš ak ti to pristane." usmiala som sa.  

"Strapatá hlava? To som nosieval.." zasmial sa.

"Ja to nosím celý život." zasmiala som sa.   

"Nezdá sa mi." kývol na moje úhľadne zapletené vlasy a usmial sa. "Ja už som vystriedal všetko. Nakrátko, na Biebera, na strapato.." zasmial sa. 

"Na Biebera? Pane bože." zasmiala som sa. Zastavili sme pred hotelom a Liam dal kľúčiky poslíčkovi, ktorý mu auto preparkoval. Držiac sa za ruky sme vošli dnu.  

"Áno, ak chceš, tak ti ukážem fotky. Zasmeješ sa." uškrnul sa. Vyviezli sme sa výťahom hore, stále sme sa držali za ruky, až kým na nás Niall neskočil a neodviedol ma do kuchyne. 

"Tak čo si mi nechal?" zasmiala som sa, keď ma odtrhol od Liama a ťahal ma do kuchyne.  

"Všetko je pripravené, ničoho som sa ani nedotkol." zasmial sa a usadil ma za stôl. Prišiel k nám. Všetci chalani už sedeli okolo stola a on si sadol ku mne. Oprela som sa o Liama a všetci spolu sme sa najedli. Veľmi dobre si rozumejú a stále sa na niečom smejú. Majú šťastie, že sa tak našli. S kamarátmi je všetko lepšie.

On:

Spoločne sme sa všetci najedli. Niall sa s jedlom zase hral a hádzal si ho oblúkmi do úst. Typické. Po raňajkách sa chalani rozpŕchli a ja som vzal Sabbie za ruku a šli sme do mojej izby. Sadli sme si na posteľ pustil som telku. "Si nervózny?" usmiala sa a hrala sa mi s prstami na ruke. 

"Prečo by som mal byť?" pozrel som na ňu, no dobre to vycítila. Povzdychol som si. "Trošku.."  

"Len som zvedavá, či aj po toľkých vystúpeniach ešte mávaš trému a trošku to je na tebe aj vidieť. Ale neboj, zvládneš to na jednotku." usmiala sa a objala ma.   

"Vždy mám taký pocit, že niečo pokazím, že nevytiahnem správne tón a tak.. Ale po chvíľočke to vždy prejde." usmial som sa na ňu. "Ďakujem za podporu."  

"Si úžasný, také niečo sa ti nemôže stať." pobozkala ma. 

"Ty mi nejako veríš. Veď si ma ešte ani nepočula.." 

"Počula som ťa. Na plese." usmiala sa.   

"Ahá, ozaj.. No ale to nebolo také, ako ozajstný koncert. No veď dnes večer to uvidíš.." 

"Teším sa."   

"Možno predtým zažiješ ešte aj našu skúšku. Ale pred ňou ťa varujem.." zasmial som sa.  

"Liam.."  

"Áno?" pozrel som na ňu.  

"Pozajtra máš voľno?" 

"Áno. Dnes koncert, zajtra Saturday Night Live, ale v nedeľu som tvoj." usmial som sa.

Ona:

Vydýchla som si a chytila som ho za ruku. "Mám prvú chemoterapiu a chcela by som ťa poprosiť, či by si nešiel so mnou.." povedala som ticho.   

"To.. už? Tak skoro?.." povedal potichu. "Jasné, že s tebou pôjdem." 

Prikývla som.. "Povedali, že to zistili dosť neskoro a musím s tým začať hneď."  

Pokrútil hlavou. "Za čo ich platia.." zamrmlal si. 

"Ďakujem, veľmi mi pomáhaš." 

"To je samozrejmé." usmial sa. A vtedy ho to napadlo.. "Len.. v pondelok ráno.. musím odísť."