Ona:

"Moment, idem po Harryho gitaru." povedal Niall a rozbehol sa do jeho izby.

"Tu sa ešte hrá?" vynorili sa Zayn s Louisom.

"Už nie." uškrnula som sa a pritúlila som sa k Liamovi.   

Usmial sa a objal ma. "Veď sme si mali niečo zahrať."

"Myslela som nejakú hru." začala som sa smiať. 

"Môžme, hádaj akú pesničku hrám. Začínaš. Chcem to ešte počuť." Usmial sa. Do obývačky naletel Niall s Harryho gitarou. "Môžme začať."  

"Pekne si so mnou vybabral." zasmiala som sa. "Ale ja sa hanbím, už vás je tu viac." 

"Je nás tu 5 aj s tebou, Harold sa niekam vyparil." povedal Zayn. 

"To je dosť." zasmiala som sa. "No dobre teda.." začala som rozmýšľať čo zahrám a aby to tak skoro neuhádali a začala som hrať. 

"Neviem.." povedal Niall. "To bude nejaká vlastná tvorba." zasmial sa. Hrali sme to zo pol hodinku a potom sa už museli ísť chystať. Druhý lístok som predala na internete, lebo som naozaj nechcela, aby tma so mnou išla Valerie. Peniaze som potajomky vrátila Liamovi. Videla som na ňom, že je nervózny tak som svojho krásavca objímala celý čas do ich odchodu. "Budem ti stále držať palce. Bude to fajn." usmiala som sa a pobozkala som ho.

Celá tá atmosféra mi vyvolávala husiu kožu. Tie baby ich fakt zbožňujú. Keď vyšli na pódium, začala som bláznivo tlieskať. Vo VIP lóži sedeli ľudia, pekne oblečený a upravený a ja som si znova pripadala, že tam nepatrím, no prvý krát v živote mi to bolo jedno. Liam bol úžastní a ostatní chalani tiež. Spravili poriadnu show a všetkých pobavili. Jediné čo sa mi nepáčilo bolo, keď Liamovi nejaká baba hodila podprsenku. To si mohla odpustiť..

On:

Stále nás nejako prekabátila svojimi výmyslami pesničiek. Trafili sme asi tri. Keď sa vrak blížili tri hodiny poobede, museli sme sa nachystať. Koncert je o pol ôsmej, z bytu sme vyrazili pred štvrtou. Chcel som Sabbie zobrať hneď s nami, no povedala, že sa musí ešte nachystať a príde potom. Dohodli sme sa, že ju vyjdem počkať pri zadný vchod. Potom sme museli odísť aj my, pobozkal som ju a na pár hodín sme sa rozlúčili. Mali sme ešte jednu krátku skúšku, potom sme sa prezliekli a nechali sa v rukách maskériek a nakoniec sme mohli vyjsť na pódium. Predtým som ale ešte vybehol po Sabbie. Pobozkal som ju a rýchlo odprevadil do VIP lóže. "Uži si koncert." usmial som sa a žmurkol som na ňu. Vrátil som sa k chalanom a vzal si mikrofón. To už hralo úvodné video k nášmu koncertu. Dav začal vrieskať naše mená a my sme vyskočili na pódium a hneď začali.  

V niektorých momentoch bol vreskot hlasnejší ako zvuk reproduktorov, ale to bolo len dobré. Sála bola totálne vypredaná. Spievali s nami a zabávali sa ako my. Keď kúsok odo mňa pristála poprsenka, zasmial som sa. Mali sme ich už celkom peknú zbierku, rôzne farby aj veľkosti. Svetlá úplne zhasli a spravili sme si minútovú pauzu. V tme odpratali všetky nahádzané veci z javiska a doniesli nám stojany na mikrofóny a vysoké, barové stoličky. Usadili sme sa a svetlá sa znova zažali. "Možno ste už započuli niečo v dnešnom vysielaní, takže pesničku by som chcel venovať jednému špeciálnemu dievčaťu. Sabbie, táto je len tvoja." usmial som sa smerom k lóži, kam som ju odprevadil a spustila sa hudba. Všetci sa zhodneme, že túto pesničku máme najradšej, no dnes som prevažne spieval len ja. Pomalú baladu More than this.

Ona:

Keď to povedal, neverila som vlastným ušiam. Motýliky, husia koža..no hotová zoologická. Usmievala som sa no z očí mi tiekli slzy. Bolo to krásne, romantické, vysnívané gesto. Za toto ho ešte poriadne vyobjímam.

On:

V tejto pesničke som nepokazil jediný tón, dokonca ani výšku, za čo som bol na seba pyšný. Touto väčšinou končíme, no dnes sme museli dať ešte dva prídavky. Potom sme sa už ale naozaj rozlúčili a pobrali dozadu. Práve som pil, keď na mňa zozadu skočila Sabbie a tuho ma objala.

"To bolo krásne." povedala a silno ma objímala a do očí sa jej opäť vrátili malé slzičky. 

"Moment, moment." zasmial som sa, zložil som ju. Položil som pitie na stôl a otočil som sa k nej. "Tak, teraz." usmial som sa a objal som ju. "A neplač.." pobozkal som ju na líce.  

Znova na mňa skočila a silno ma objímala. "To je od šťastia."  

"Moja.. Ale sľúb mi, že mi za to ešte niečo zahráš."

"Zahrám ti..Na nervy." uškrnula sa a pobozkala ma. 

"To nedokážeš. Málokedy sa naštvem a pochybujem, že ty by si ma dokázala." zasmial som sa.

Ona:

"No veď uvidíme." uškrnula som sa. Všetci spolu sme sa vrátili na hotel a v reštaurácií sme si dali večeru. Od Liama som sa ani nepohla. Rozptyľoval ma a aspoň som nemusela myslieť na druhý deň, ktorého som sa tak bála.