On:

V noci som nemohol zaspať. Keď sa otočila a pustila ma, vstal som z postele a prešiel do obývačky. Vtedy ma niečo napadlo. Na posledný deň jej urobím prekvapenie.. Všetko som si začal zapisovať a hneď ráno, keď chalani vstali, dohodol som sa s nimi. Niall ju ku mne dovedie, ostatok mi zatiaľ pomôže ozdobiť a všetko zariadiť v sále. Chcem jej spraviť radosť a dosiahnuť, že celý deň bude patriť len jej. Obvolal som pár kamarátov z mesta a pozval ich. Myslím, že tento deň si navždy zapamätá.. Všetko sme poriadne vyzdobili, poprezliekali sa, ja som si dal oblek a vzal do rúk malú kytičku a foťák. Niall mi prezvonil, keď boli len dva bloky od nás. Vyšiel som predo dvere a trpezlivo čakal. Keď predo mnou zastala limuzína, chytil som foťák do ruky a odfotil ju, ako vystúpila. V šatách vyzerala naozaj krásne, pekne obopínali jej štíhla telo a krásne sa na nej vlnili. Hneď sa rozbehla ku mne a objala ma. Usmial som sa a dlho ju nepustil. Keď som sa od nej odtiahol, navliekol som jej na ruku malú kytičku, akú som mal aj ja na náprsnom vrecku a pobozkal som ju. "Viem, že tvoj prvý ples sa veľmi nevydaril. Dúfam, že budeš ale spokojná s náhradou." usmial som sa, chytil som ju za ruku a voviedol dnu, kde len na ňu všetci čakali.

Ona:

Nezmohla som sa ani na slovo, iba som sa usmievala a nevedela som prestať. Všetko bolo nádherne ozdobené, svetlá svietili rôznymi farbami, cítila som tie najkrajšie vôňu a videla ľudí, ktorí ma s úsmevom vítali. Boli medzi nimi aj chalani a tí ma aj vyobjímali. Mala som slzy na krajíčku no stále som sa usmievala. Liam ma vzal za ruku a pred všetkými mi zaspieval. Potom ma vyhlásil za kráľovnú plesu a všetci sme sa išli zabávať. Bol to nádherný sen a ja som nechcela, aby skončil. No aj zo sna sa raz prebudíme a čaká nás realita. Po najkrajšom dni v mojom živote prichádza na rad lúčenie.

On:

Je mojou kráľovnou a chcem, aby to každý vedel, preto som ju vyhlásil za kráľovnú plesu, zaspieval jej a nakoniec ju poriadne vybozkával. Chcel som, aby sa cítila ako tá najdôležitejšia osoba na svete, aby vedela, že mi na nej veľmi záleží a neopustím ju. Užili sme si celý deň, spievali si a tancovali. Ostatných sme ešte nechali v sále a my sme nasadli do auta. Dnes sme už nemohli spať spolu v hoteli, skoro ráno sme museli odletieť do Toronta, ale chcel som sa s ňou patrične rozlúčiť. Odviezol som ju domov a odprevadil ju až ku dverám. "Budem ti volávať zlatko, dobre? Každý deň, písať esemesky a možno ma aj sem-tam niekde zahliadneš. Budem na teba myslieť.." posledné slová som už len zašepkal, lebo mi dochádzal dych a hlas..

Ona:

Obidvaja sme mali čo robiť, aby sme sa nerozplakali. Sľúbili sme si, že plakať nebudeme. Silno som ho objala a pobozkala. "Ľúbim  ťa." šepla som a prešla mu rukou po vlasoch. "Budem s mobilom aj spávať."  

Pousmial sa a silno ma stisol. "Ozvem sa vždy, keď to pôjde." sľúbil mi a pobozkal ma do vlasov. "Aj ja ťa ľúbim."

"Ešte sa odfoťme.." povedala som a zapla som foťák. Objali sme sa a odfotila som nás. "Zajtra ti niečo pošlem. Niečo z najkrajšieho obdobia môjho života." usmiala som sa a ešte raz som ho pobozkala. "Uži si to tam. Budem všade s tebou." podala som mu malý prívesok s našou fotkou, ktorú odfotil v prvý deň. Vtedy na plese, keď sme sa spoznali. Keď sa to všetko začalo.  

"Sabbie.." usmial sa, obzrel si prívesok a do očí sa mu začali tisnúť slzy. "Všade ho budem nosiť. Ďakujem." silno ma objal. "Stále sme spolu. Aj keď ďaleko od seba, ale mysľou stále spolu.."   

Prikývla som a po lícach mi začali stekať slzy. Znovu som to nezvládla. Silno som ho objala a naposledy pobozkala. Potom už museli ísť. Rozlúčila som sa aj s ostatnými a odišla som. Pred letiskom ma čakal taxík, ktorý ma zaviezol domov. Sedela som s podopretou hlavou a plakala. Cítila som, že je koniec.. Môj sen sa skončil a nechcela som si namýšľať, že sa to ešte niekedy vráti do normálu. Doma som musela čeliť otravným otázkam a výčitkám, že nemal kto upratovať a variť. Zavrela som sa v izbe a vykašľala sa na ľudí, ktorý ma celý život iba využívali. Zapla som počítač a dokončila prezentáciu s fotkami. Pridala som hudbu a trocha textu, kde som písala ako veľa pre mňa znamená a ako veľmi mi pomohol. Na úvod som napísala jednoduchý nadpis. Môj anjel.  Pred poslednou fotkou, kde sme sa lúčili som napísala: Pamätaj si toto dievča, pretože keď sa vrátiť všetko bude zrejme inak a nechcem, aby si si ma pamätal tak... Ten úsmev nie je falošný, pri tebe sa stále musím usmievať, či plačem alebo nie. Budeš mi veľmi chýbať, ale budem silná. Mám na to dôvod. Chcem ťa ešte vidieť. Ľúbim ťa, tvoja Sabbie. Usmiala som sa cez slzy a odoslala som to mojej láske cez email.

On:

Odchádzalo sa mi naozaj ťažko. Ešte nikdy som neodchádzal s plačom, dokonca ani keď som sa kedysi lúčil s Danielle. Nastúpil som do lietadla, kde už boli chalani a poutieral si červené a mokré líca. Niall ma poklepal po ramene a videl som aj na ňom, že je smutný. Nikde som si za ten týždeň nenašiel dievča.Neviem, ako sa mi to teraz podarilo, ale neľutujem nič, čo sa stalo. Keď sme vzlietli, otvoril smo si notebook a snažil sa odreagovať. Keď som si prezeral mailovú schránku, našiel som v nej novú poštu od nej. Rozklikol som prílohu a na obrazovke sa zjavila prezentácia. Naše spoločné fotky.. Znova som sa rozplakal. Niall sa tiež pozeral a videl som, že sa mu v oku zaleskla slza. Lenže ja som rumázgal ako malý chlapec.. Tá posledná veta.. Hneď po nej som zaklapol notebook, zavrel oči, ale aj tak som ju mal pred nimi. Možno by bolo lepšie, keby som ju nestretol, teraz s ňou nebudem môcť  byť. Túto myšlienku som však hneď vypudil z hlavy. Sabbie ma predsa potrebuje. Rýchlo odohráme koncerty a vrátim sa k nej. K mojej malej kráľovnej..