On:

Ako som tušil, hneď pred hotelom nás prepadli fotografi a novinári. Na pár otázok sme im odpovedali, no na nič osobné, dokonca ani na to, prečo bola vlastne Sabbie v nemocnici, aj keď to si pravdepodobne domysleli. Potom sme im ušli a zatúlali sa až na Times Sqare, ktoré bolo, ako vždy, úplne preplnené ľuďmi. Chvíľku sme sa prechádzali po ňom a pri tom zhone si ma ani nikto nevšimol, za čo som bol vďačný. Vonku sme boli až do večera zastavili sme sa najesť, dokonca sme sa vozili v taxíku po meste, čo vôbec nebolo potrebné, ale chceli sme to skúsiť. Na hotel sme sa, po večernej zápche, dostali až okolo jedenástej a rovno sme sa hodili do perín.

Ona:

Až okolo jedenástej som si v teplom pyžamku ľahla do postele. Konečne nie nemocničnej. "Necítim si nohy." zasmiala som sa a zakrútila som sa do periny.

"Budeme musieť trénovať." zasmial sa, tiež sa prezliekol, ale do teplákov a voľného trička, ľahol si ku mne a pritúlil ma k sebe do objatia. 

"Dobrú noc, láska." usmiala som sa a dala som mu malý božtek.   

"To si až taká unavená? Mne sa ešte veľmi nechce spať.." uškrnie sa a otočí sa ku mne.   

"A čo sa ti chce?" zasmejem sa, no trošku sa zľaknem.  

"Hmm.." namiesto odpovede ma rovno pobozká.  

Pokiaľ to zostane pri bozkoch. V poriadku.. Hladím ho po chrbte a hrám sa s jeho perami.  

Objíme ma okolo pása jednou rukou a tú druhú položí na moje líce a pritisne ma bližšie k sebe. Prvá si však robí čo sa jej zachce a o malú chvíľku mi zablúdi pod lem trička.    

Odsuniem sa, keď zacítim ruku pod mojím tričkom. Kľudne by mi mohol počítať rebrá, preto nechcem, aby sa ma dotýkal. "Prepáč, ale..som dosť unavená." zaklamem a schovám sa do bezpečia periny.   

Prekvapí ho, že som sa odrazu od neho odsunula, no nepretestuje. Buď je ozaj unavená, alebo.. neviem, možno to proste ešte nechce, pomyslí si. Nechá to teda tak a zozadu ma objíme a pobozká ma na krk. "Dobrú, zlatko." zašepká a pritúli sa ku mne.

Ona:

 Počas prvého týždňa som trošku pribrala a cítila som sa lepšie. Liam mi kúpil krásnu šatku a potom ma vzal do obchodu s parochňami. Najskôr som nechcela, no nakoniec bola celkom sranda. Skúšala som si rôzne bláznivé účesy a nakoniec aj Liam. Nič som si nekúpila. Všetky vyzerali až príliš umelo, ja radšej budem dúfať, že mi narastú vlastné. Druhý týždeň ma zobral na večeru a po nej mi dal do ruky obálku. Keď som ju otvorila, boli v nej dve letenky do Paríža na celý týždeň. Mala som čo robiť, aby som nezačala výskať a tancovať okolo stola. No aj tak som utekala k nemu a poriadne som ho objala. Nakoniec mi z očí aj vytryskli slzy. "Ako si vedel, že snívam o Paríži?"

On:

 Bolo na nej vidieť, že za ten prvý týždeň, čo sme boli spolu celkom fajn pribrala a už bola takmer taká, ako predtým. Teší ma to, lebo ju vidím veselú a šťastne poskakujúcu po celom byte a viem, že jej bude lepšie. Preto som sa rozhodol spraviť jej pekné zvyšky voľna a kúpil som letenky do Paríža. Nejako som tušil, že ju to veľmi poteší. Raz pri spoločnej večeri som ich vytiahol a dal jej do rúk obálku, v ktorej boli. Nemýlil som sa, bola od nadšenia celá bez seba. Pri jej otázke som len pokrčil ramenami. "Možno inštinkt. Alebo telepatia." usmial som sa na ňu. "Ale musíš sa rýchlo zbaliť, zajtra poobede odlietame."