Ona:

Všetko a so všetkým sme sa fotili a nechali sme sa namaľovať pred Eifellovkou. Mala som, čo robiť, aby som tam obsedela. Liam ma stále rozosmieval. Ja toho chlapca milujem. Kúpili sme si bagety a prešli sa nádherným rozkvitnutým parkom. Leto bolo cítiť všade naokolo. 

"Zlatko, budeme tu ešte sedem dní, šetri si trošku tie prechádzky.." napomenul ma Liam.   

"To sa nedá. Chcem si všetko zapamätať, chcem všetko vidieť.." usmiala som sa a fotila som ako o dušu.  

"Uvidíš. Ale za jeden deň to aj tak nestihneme, je toho priveľa. Poď, mali by sme sa vrátiť, už je skoro polnoc." pripomenul mi. 

"To vážne? Veď je ešte celkom svetlo. Až vtedy som si všimla, že park je umelo osvetlený. "Aha." začala som sa smiať.  

"Áno, svetlo tu je, z tvojho úsmevu." usmial sa na mňa a pobozkal ma.

Objala som ho a tiež pobozkala. "Ktorý mám len vďaka tebe."  

"Možno.." usmial sa a poriadne ma vybozkával. "Teraz už poď." chytil ma za ruku a pomaly sme kráčali k hotelu. Mali sme krásnu izbu, z ktorej okna bol výhľad rovno na Eiffelovku. Prezliekli sme sa do pyžám, kúpili sme si rovnaké, biele s ružovými srdiečkami, len tak zo srandy a ľahli sme si do mäkučkej postele.

On:

Musím priznať, že v tom pyžame bola naozaj bezchybná. Neviem síce, ako tie ružové srdiečka vyzerali na mne, ale neriešil som to, hlavne, že ona sa na tom smiala. Zaľahli sme do postele, pevne som ju objal a pobozkal. "Toto bol jeden z najkrajších dní v mojom živote."   

"S tebou sú všetky najkrajšie." Usmiala sa a pritúlila sa ku mne.

"Veď aj moje najkrajšie sú spojené s tebou." usmial som sa a pobozkal som ju. 

"Veľmi ťa ľúbim." 

"Aj ja teba. Viac."

"Nehádaj sa so mnou."

"A budem." zasmial som sa. 

"Buď ticho!" zasmiala sa a schovala mi hlavu pod perinu. Rozosmial som sa a snažil sa vyslobodiť. No hneď som si to rozmyslel a namiesto toho som ju pošteklil a potom sa posunul nižšie a pobozkal ju na bruško. 

"To šteklí.." začala sa smiať a vytiahla ma hore. Pozrel som na ňu a v očiach mi zablčala iskra. Prisunul som sa bližšie a začal som ju bozkávať.

Ona:

V jeho očiach som zbadala niečo zvláštne, no už som sa toho nezľakla. V nádhernom Paríži som sa aj ja nejako cítila nádherná. Bolo mi jedno, či mám alebo nemám vlasy, či mám na jazvy od hadičiek, alebo nie... Mala som pri sebe osobu, ktorú veľmi ľúbim a dôverujem jej. Chcela som  na všetko zabudnúť a užívať si jeho blízkosť. Vrátiť mu všetku lásku, ktorú mi dal a ktorou mi pomohol.

On:

 Zacítil som, ako ľahko som si dnes dokázal podmaniť jej pery. Ako ľahko ma objala okolo krku a bozkávala ma tiež. Myslel som, že to bude podobné ako doma, len som to chcel vyskúšať a vyplatilo sa. Ruky som pomaly presunul pod jej tričko a o malú chvíľu som pod svojou pravou dlaňou zacítil silný a rýchly tlkot jej srdca. Dokonale živého srdca..

Ona:

Vôbec som sa nebála, bolo to krásne, plné lásky. Každou sekundou som ho ľúbila viac a viac. Bol ku mne milý a nežný. Skúmali sme navzájom naše telá a vychutnávali si jeden druhého. Nikdy som si nemyslela, že láska dokáže byť až taká nádherná. Nezáleží na tom ako vyzeráte, čo robíte, dôležité je to, čím si vás ten človek získa. Mňa si získal tým, že mu nezáleží na tých veciach, ktoré som vymenovala.