Trošku ma sklamalo, že to už takmer nikto nečíta a ani nekomentuje.. No čo, asi vás to nebaví.. Načo sa vlastne snažíme.. Ale už to aspoň dokončíme..

Ona:

"Čo budeme dnes robiť?" spýtala som sa, keď som mu z vlasov zmývala voňavý šampón.

"Máš aj dnes takú náladu ako včera?" zasmial sa, pri spomienke na jej zbesilé chodenie po meste. "Mohli by sme zájsť obzrieť aj nejaké novšie mestské časti, nie len pamiatky. Zajtra by sme mohli ísť do Cannes a pozajtra, na dva-tri dni do Saint Tropez. Čo ty na to?"  

Vypučila som oči a nadšene prikyvovala. Saint Tropez? To je tam, kde bývaju Geissenovci? 

Čo tak pozeráš?" zasmial sa. "Sľúbil som ti peknú dovolenku."

"Potom mi napíš, koľko som ti dlžná." ťukla som mu prstom do pleca.

"Len toľko, že budeš so mnou. Stále." usmial sa na mňa.  

Pobozkala som ho dlhým bozkom a spolu sme vyšli zo sprchy. Zabalení v hotelových županoch sme zjedli raňajky, prezliekli sme sa a išli sme kúpiť nejaké darčeky.

On:

Po dobrej sprche sme sa prezliekli, celý čas sme sa bozkávali a smiali, ako dlho nám to trvalo. Nakoniec sme sa pevne chytili za ruky a vybrali sa do ulíc. Samozrejme, aj s foťákom. Vzali sme si taxík a chvíľu sme sa vozili po meste.

Ona:

Večer sme išli na večeru do luxusnej reštaurácie. Nechcela som ísť, nemala som si ani čo obliecť, ale Liam mi doslova vnútil čierne šaty, ktoré mali len jeden čipkový rukáv. Boli krásne, skúsila som si ich no, neviem..Vyšla som z kúpeľne. "Nesedia mi.." povedala som a ukázala som sa mu.

On:

Ďalší pekný deň z nášho výletu je za nami, ostáva nám užiť si večer. Naplánoval som večeru, no Sabbie si nechcela za nič na svete obliecť večerné šaty, no vnútil som jej ich. Sadol som si do izby na posteľ, kým sa prezliekala a čakal som na ňu. Keď vyšla, ostal som ohúrený. "Nesedia? Si v nich ako bohyňa." podišiel som k nej a pobozkal som ju.   

"Hm. .Podľa mňa sú na lepšiu výplň." zasmiala sa a prešla si po bokoch rukami.  

"Podľa mňa ti dokonale sadnú. A páčiš sa mi v nich." 

"Tebe by som sa páčila asi aj v otrhanom vreci." usmiala sa a dala mi pusu 

"No, to neviem.." zasmial som sa. "Ale v tomto si rozhodne krásna.“ 

"Ja si prídem ako figurína z výkladu." zasmiala sa a poťapkala si po hlave.  

"Prestaň.." pozrel som na ňu vážne. 

"Nechcem to brať tak vážne." vyplazila mi jazyk. "Napokon.. aj tá bývalá frajerka, či manželka či čo mu to bola, Kayneho Westa bola plešatá, no lenže tá mala zase inakšie prednosti." smiala sa.  

Zasmial som sa. "Aj ty máš inakšie prednosti. A teraz je to sa mi zdá, manželka Wiza Khalifu."      

"Tá to strieda ako ponožky." zasmiala sa.  

"Ale vidíš, ostáva pri majetnejších." zasmial som sa. 

"Zlatokopka.." mykla plecom a otočila sa pred zrkadlom. "No.. Tak šaty sú na vešiaku, prezleč sa aj ty." 

Pokrútil som hlavou a zasmial som sa. Prezliekol som sa do môjho obľúbeného spoločenského štýlu. Elegantné nohavice, biela košeľa a vesta. "Môže byť?" pozrel som na ňu, keď som si trochu nagéloval vlasy dohora. 

"Ty si taký krásny.." usmiala sa.