On:

"Mrzí ma, že som nemohol prísť skorej, mali sme dosť roboty.. Ale ak chceš, tak do konca týždňa som tvoj." usmial som sa na ňu. Sedel som tesne vedľa nej, tak som jej opatrne začal masírovať chrbát.  

"To znie dobre." usmiala sa.  

"Škoda, že sme si tie čísla nevymenili skôr. Zmeškala si koncert." pripomenul som jej.  

"V pondelok by to asi aj tak nešlo. Bola som u doktorky." pousmiala sa. "Sľubujem, že na ďalšom budem. A budem si ťa fotiť." 

"No ako povieš. Lebo som ti doniesol lístky." usmial som sa a vytiahol z vrecka dva V.I.P. 

"Tak to nemôžem zmeškať. Ale myslím, že mi stačí jeden.." 

"Tak ten druhý niekomu daj. Možno sa poteší. Napríklad Valerie.." spomenul som si na blondínu. 

"A čo jej poviem, že odkiaľ ho mám?" so smiechom pokrútila hlavou. 

"Že si ho kúpila a chcela si jej spraviť radosť." zasmial som sa.  

"To mi neuverí."

"Tak povedz, že si ich dostala od kamaráta." 

"No niečo vymyslím. Ďakujem." usmiala sa.

"Nie je za čo. Hlavne si to potom uži, som zvedavý, čo si o tom budeš myslieť."  

"Určite len samé dobré veci."

"No neviem, veď uvidíme." zasmial som sa. 

"Prestaň.." usmiala sa. "Poviem ti tajomstvo, spievaš z nich najlepšie." 

"Ja?" neveriacky som na ňu pozrel a pokrútil hlavou. "Nie, najlepšie spieva Zayn." 

"Ticho! Ty!" drgla do mňa. 

"To to si jeho ešte asi nepočula. Uvidíme, čo budeš hovoriť po piatku."

"To isté." usmiala sa. 

"Nehovor to hneď, ešte nevieš. A ticho, nebudem sa o tom s tebou hádať, môj spev nie je úplne najlepší, ale aj tak ďakujem." 

"To bola dojímavá reč." zasmiala sa.  

"Ty si hrozná." zasmial som sa. 

"Ďakujem." zasmiala sa a vtedy pred domom zastalo auto. Rýchlo ma chytila za ruku a išli sme sa schovať za roh. Nechcem, aby ho Valerie videla, pomyslela si, nedám jej ho..  

"Čo sa deje, kam ma vlečieš?" zasmial som sa a prepletal som nohami za ňou.  

"Valerie a jej mama sa vrátili. A tiež nechcem žiadne otázky." povedala, keď sme už boli schovaní.   

"Ahá, jasné chápem, ale moje auto je pred vaším domom.." ozrejmil som a uškrnul som sa.                                             

Ona:

"Do riti.." Valerie ho určite pozná. Tá vie o nich aj veľkosť... tričiek. 

"No, je len požičané, takže nikto nebude vedieť, že patrí mne, ale ako vravíš, že nechceš otázky.. asi nejaké mať budeš." pousmial sa.   

"Tak poviem, že.. si to tu niekto nachvíľu zaparkoval. To je jedno..Niečo vymyslím." pousmiala som sa a keď som sa na neho pozrela, mala som chuť ho objať. No stále som sa bála, lebo som nevedela ako to naozaj berie..  

"Ako chceš. Asi by sme potom mohli niekam vypadnúť, nemyslíš? Alebo sa ti chce schovávať?"  

"Ani nie. Pôjdem sa prezliecť. Počkáš ma? Mohol by si na rohu ulice v aute."

"Jasné. Už zaliezli?" vykukol spoza rohu a pozrel tým smerom. Vonku už nebol nikto. "Odtiahnem ho a počkám na teba." usmial sa.  

"Dobre." usmiala som sa  a rýchlo som vybehla hore. Prezliekla som sa do kraťasov a tielka s vestičkou, vzala som tašku s foťákom a vlasy som si rozpustila. Slnko ich zázračne uhladilo a vyzerali celkom pekne. Podarilo sa mi z domu odísť bez všimnutia a ponáhľala som sa za ním. Otvorila som si dvere a sadla si na sedadlo spolujazdca. Vytiahla som foťák a odfotila som ho. "Tak čo? Kam dneska?"

On:

Nasadol som do auta a odtiahol ho na roh ulice. Nikto ma nevidel, to bolo dobré. Zvonku boli sklá dymové, takže sa nedalo nazrieť dnu. Počkal som, kým znova nepríde a usmial sa na ňu. "Zase? Už prestaň fotiť.." zasmial som sa. "Niekam sa zašijeme, aby nás nevideli."   

"Sme v utajení." zasmiala sa a spravila som mi ešte jednu fotku ako sa sťažujem.  

"Z teba ma môže aj šľak trafiť.." zasmial som sa.

"Alebo blesk." zasmiala sa.  

"Ešte lepšie." zasmial som sa a vyrazili sme. Chvíľu sme sa bezcieľne vozili po New Yorku a nakoniec sme si sadli do nejakej malej kaviarne.

Ona:

Dali sme si koláčiky a rozprávali sme sa. Som veľmi rada, že som ho spoznala. Bála som sa, že nás niekto odfotí, tak som sa stále obzerala. Byť celebritou zrjeme má aj nevýhody a toto je najväčšia z nich.