Zajtra sa dočkáte aj 13+ky, čosi už mám napísané, ale ešte to nie je hotové a chcem, aby to bolo perfetkné. :) Na dnes len toto. A veľa komentárov, poprosíme!! :D

On:

"Kam sa stále pozeráš?" spýtal som sa jej so smiechom. "Pri najhoršom budeš v časopise." 

"No ďakujem pekne.. " zasmiala sa.  

"Bojíš sa, že ťa niekto spozná?" uškrnul som sa. 

"Nechcem otázky." vyplazila mi jazyk. 

"Samozrejme." zasmial som sa a napodobnil novinára. "Ako dlho sa poznáte? Randíte spolu? Čo si myslíte o tomto vzťahu?" pozrel som na ňu s vážnou tvárou a dal som jej pred ústa svoju päsť ako provizórny mikrofón.

Zasmiala sa a odsunula mi môj "mikrofón". "Koľko mi zaplatíte za moje odpovede?"

"Jáj ty takto.." zasmial som sa. "Hmm, lístkami na koncert?"  

"Tie už mám." zasmiala sa.  

"Tak si povedz čím." uškrnul som sa a oprel sa o stôl.  

"Nepoviem." uškrnula sa. Bol taký zlatý, pomyslela si.  

"Bozk ti postačí?" pozrel som sa na ňu. 

"Myslím, že hej.." usmiala sa.

Ďalej som neváhal a smelo som ju pobozkal. Položil som svoju dlaň a jej teplé líce a tak si ju pritiahol trošku bližšie k sebe.

Ona:

Toto sa mi nikdy neprestane páčiť. On sa mi nikdy neprestane páčiť. Keď sme sa odtiahli, usmiala som sa a pohladila som ho po líci. 

"Už mi odpovieš na otázky?" pousmial sa.  

"Zabudla som na odpovede." uškrnula som sa.

"Randíte spolu?" znova spravil z päste mikrofón a zadíval sa na mňa. 

"Asi." zasmiala som sa. 

"Asi?" zasmial sa. "Nevieš odpoveď?"   

"Na tuto otázku nemôžem odpovedať iba ja." zasmiala som sa.  

"Ja by som odpovedal áno. Bez zaváhania." 

"Tak potom aj ja." uškrnula som sa. 

"Tak sa mi to páči." uškrnul sa a znova ma pobozkal.  

"Ideme?" usmiala som sa. 

"Môžme. Ale kam?" zasmial sa.

Išli sme na zmrzlinu, potom som ho chvíľu čakala za naším stromom, pretože sa musel pofotiť s fanúšičkami. Boli sme tam až do večera a keď sa zotmelo išiel ma zaviesť domov. Bol to krásny deň a mala som výbornú náladu.

On: 

Tráviť čas s ňou sa mi zapáčilo. Hlavne ten v parku. Vyrušilo nás ale kopec dievčat so žiadosťami o fotky. Akoby ma ona dosť nefotila.. Samozrejme, nehovorím nie, tak som to vydržal. Keď som sa k nej vrátil, ako naschvál s tým zase začala aj ona. Potom už však bolo celkom neskoro a šiel dom je zaviezť domov. Zastavil som auto pred ich domom a otočil som sa k nej. "Dúfam, že sa stretneme aj zajtra." pozrel som na ňu s úsmevom.   

"Mohol by si ma zajtra hodiť do nemocnice, potrebujem si ísť po výsledky a potom by sme mohli niekam ísť, hm?" 

"Do nemocnice?" vyvalil som oči. "Ale.. ak potrebuješ, kľudne, prídem. Ráno?" 

"No.. Ale ak sa ti nechce skoro vstávať, tak pôjdem autobusom."

"Nie, to je v pohode, aj tak dlho nespím. Okolo siedmej, alebo?" 

"No.. ak ti to naozaj nevadí." 

"Nie, vôbec nie, budem, tu." usmial som sa na ňu, sklonil sa k nej a pobozkal som ju. "Tak sa vidíme ráno." 

"Teším sa." odvážila sa dať mi ešte jednu pusu. Spravila nám fotku a potom odišla domov. Spokojná a šťastná. Sledoval som ju, až kým nezmizla v útrobách domu. Celý vysmiaty som sa vrátil na hotel. chalanom to už musí byť podozrivé, no Harry sa takisto niekam vyparil, takže aspoň nie som jediný..

Ona:

Keď som prišla domov, všade bola tma, iba zhora som počula zvuky. Čím som bola bližšie k svojej izbe, tým hlasnejšie boli zvuky. Pane bože...Z Valerinej izby sa ozývali hlasné vzdychy. Fuj! Fuj Fuj! Utekala som do svojej izby a pustila som si hudbu. Ani si nechcem predstaviť, čo...fuj!  Po hodine som si vybrala sluchátka z uší a našťastie som už nič nepočula. Bola som hladná a chcela som si iísť niečo zobrať, no keď si vyšla z izby, oľutovala som to. Vyšla odtiaľ Valerie, prvý krát, čo som ju videla strapatá a ..Harry. Zamrmlala som niečo ako ahojte a utekala som dole. Tak toto som vážne nepotrebovala vedieť... Valerie je pekná sviňa.

Ráno som vstala o pol siedmej, rýchlo som sa osprchovala a obliekla. Zaliala som si Chocapic  mliekom a o siedmej mi už Liam prezváňal. Stretli sme sa znova na rohu ulice. "Ahoj." usmiala som sa a nastúpila som. Liam sa zlato usmial a naklonil sa aby ma mohol pobozkať.