Nebojte sa, bude aj zápletka.. Veď sme len a 11tej časti ;)

On:

"Vieš, že vyzeráš lepšie, keď si oblečená ležérne? A navyše hráš hry? Každý chlap by si ťa hneď chcel vziať." pozrel som na ňu s úškrnom.

"Vidíš tu nejakého?" odpila si z piva.

"Mhm, aj ja som sa zaľúbil." zasmial som sa a objal som ju.

"To už dávno." rozstrapatila mi vlasy.

"A teraz sa ma nezbavíš. Škrabkaj."

"Ach ty..." zasmiala sa a pustila sa do masáže mojej hlavy.

"Hmmmm." zapriadol som. "Ja ťa mám tak rád."

"Alebo moje škrabkanie, čo?" zasmiala sa.

"Aj to." uškrnul som sa.

"Aj ja ťa mám rada.." objala ma. "Poškrabkáš aj ty mňa??"

"Kde?" odtiahol som sa, ale začal som jej škrabkať chrbát.

"Presne tam." zapriadla a natiahla sa cezo mňa.

Zasmial som sa a jemne ju škrabkal na chrbte niekoľko minút. Končekmi prstov som jej na ňom vytváral rôzne obrázky. "Hádaj, čo to je." uškrnul som sa a začal som kresliť obrysy kvietka.

"Tvoja hlava."

"No prepáč. Vyzerám snáď ako karfiol?" zasmial som sa.

Pozrela na mňa skúmavým pohľadom."Od karfiólu máš ďaleko ale taký patizón .. To by šlo." smiala sa

"Len počkaj!" začal som ju štekliť.

"Srandovala som! Prestaň!!" začala sa metať a kopať na všetky strany.

Svoj život si vážim, radšej som teda prestal, lebo ona by bola schopná všetkého. "Dobre dobre, už." smial som sa.

Ona:

Chvíľu mi trvalo kým som chytila dych a ako ospravedlnenie ma desať minút škrabkal, no potom som už nevydržala byť ticho. "Tak čo? Už ste sa navzájom obšťastnili??" spýtala som sa a pozrela som na neho.

"Čo?" akosi mu najprv nedošla jej otázka.

"No či ste sa už spolu vyspali?" zasmiala som sa.

Trochu sa začervenal. "No.. tak trochu." zasmial sa na svojej odpovedi.

"Jééj..Ja som to vedela." zasmiala som sa  a objala som ho, no potom som sa na neho pozrela. "Tak trochu?? To je ako?"

"No áno, ale nebolo to také ako som.. očakával. Príde mi že je dosť.. neviem.. nie veľmi romantická, alebo ako to mám povedať.."

"Je drsná?" zasmiala som sa.

"Nie.. ale akoby jej to nič nehovorilo. Dosť.." pozrel na mňa. "Suchá."

"Neužívala si to??"

"Neviem, či som až taký zlý, ale zdalo sa mi, že ani nie."

"Určite nie si zlý." zamračila som sa. "Možno len nemala svoj deň.. Možno ju bolela hlava.."

"Možno." zasmial sa. Kašlať na to, pomyslel si..

"Neboj.. Určite sa jej to páčilo." potľapkala som ho po pleci. A na minútku som začala rozmýšľať aké by to bolo s ním..Čo?? Nie..Dosť..

"Uvidíme, čo bude ďalej." pozrel sa na mňa, no potom potriasol hlavou a napravil si vlasy. "Hladná? Idem spraviť niečo na večeru."

"Bude to lepšie, uvidíš. Veď je už skoro ráno." zasmiala som sa.

"No tak teda spravím raňajky." zasmial sa a vstal z gauča.

Tak sme sa teda naraňajkovali a išli sme spať. Znovu sme spali až do poobedia, potom sme sa znova najedli a keďže Harry musel do štúdia, ja som išla domov a potom nakupovať. Kúpila som niečo aj Harrymu. Včera vyzeral byť kvôli tomu smutný. Chcem mu spraviť radosť. Aspoň trošku... Ako si to preboha nemohla užívať..