Počuli sme, že sa vám to už zdá suché.. tak teda môžme zaručiť, že 15tkou to celé poriadne začína ;)

Ona:

 "Takže nič strašné... Vrátiš sa so mnou do Londýna, alebo tu ešte zostaneš??"

"Myslím, že ostanem. Chcem byť ešte chvíľku s ňou.."

"Dobre.." pousmiala som sa. "Tak ja sa idem pobaliť."

"Máš čas." uškrnul sa a stiahol si ma na seba. "Si strašne krásna, keď si úplne na prírodno." zašepkal. Ani nevedel, prečo to vlastne povedal, ale v tej chvíli mu to bolo úplne jedno.

"Ďakujem.." začervenala som sa a silno som ho objala. "Si jediný človek, ktorý ma videl nenamaľovanú."

"Mala by si tak chodievať častejšie." usmial sa na mňa.

"To radšej nie.. Musím byť vždy perfektná. To je moja práca." zasmiala som sa a posadila som sa.

"Veď si aj takto, neviem, prečo sa stále schovávaš za make-up."

"Tak je to lepšie.. Nechcem, aby všetci vedeli aká som." zasekol sa mi hlas a stiahla som sa. Odkašľala som si a otvorila som svoj kufor."Radšej sa pobalím, nech sa potom nemusím ponáhľať."

"Mali by to vedieť. Si skvelá osoba, Ash. Včera.. včera si mi to povedala."

Na chvíľu som prestala baliť a pozrela som na neho. "Čo.. čo som ti povedala?"

Vstal a podišiel ku mne. "Povedala si, že som jediná osoba, ktorú máš. A ja som ti sľúbil, že budem vždy pri tebe."

Sklonila som hlavu a zahľadela som sa na kufor. O svojich problémoch hovorím iba za dvoch podmienok. Včera boli obidve splnené . Keď som opitá a keď je tam niekto komu môžem veriť. Nemala som sa strieskať.."Vieš. Ja.. Vždy preháňam, keď som opitá. Veď ja mám veľa kamarátov, veď vieš.. Skoro všade.."

"Takže mi chceš povedať, že si pri tom plakala bezdôvodne?" nadvihol obočie a stisol mi ruku.

"To ten alkohol.." šepla som.

"Ako myslíš. Moje slová aj tak stále platia.."

"Mám ťa rada." stisla som ho. "Dávaj si tu pozor.."

"Aj ja teba.. Aj ty. Nikdy nevieš, či nebude tvoj sused v lietadle terorista." zasmial sa.

"Nestraš.." zasmiala som sa. Harry mi pomohol zbaliť sa a neskôr ma odprevadil na letisko, ale iba ma tam odviezol a rozlúčil sa so mnou, aby ho nikto nevidel. Odtiaľ išiel rovno za Taylor a ja som pekne odletela do Londýna. A môžem povedať, že som sa cítila fakt hrozne. Prečo som mu to vešala na nos? O mojej samote nemal nikto vedieť... Teraz ma bude ľutovať a ktovie čo.. Musím si niekoho nájsť, aby to bolo také ako pred tým. Prvé číslo v mojom zozname, ktoré mi prišlo ako vhodný nápad, vlastne jediné číslo, bol Siva. Hneď ako som mohla sme sa aj stretli. Fajn. Môžem oznámiť, že Ashley Moreno má oficiálne frajera. A aspoň navonok sa môžeme tváriť, že všetko je dokonalé.

On:

Kým som sa stihol spamätať, fotky mňa a Ash boli vonku. To, ako stojíme večer na chodníku a objímame sa. Kriste, prečo? Hneď ako som prišiel k Tay, vytmavila mi to a poriadne sme sa pohádali. Nenechala si vysvetliť, že Ashley je len kamarátka. Vrel vo mne hnev a tak som sa vrátil do hotela, zbalil si švestky a nasadol na prvé lietadlo odtiaľto. Nechcelo sa mi pri tej hysterke ostávať ani o minútu dlhšie. Len čo som sa tam objavil, žačala po mne ziapať, že sa zajebávam s každou, že to vedela dávno, ale myslela si, že sa zmením a že je koniec. Áno, ukončila to ani neviem ako. Možno som sa v nej zmýlil, ale toto nebolo normálne. Domov som cestoval dlho, len len čo som sa vrátil, zavrel som sa vo svojom byte a najbližšie dni preležal v posteli..

Ona:

Snažila som sa tak trochu ignorovať okolie a venovať sa svojmu novému priateľovi. Nájsť v ňom niečo dobre, niečo čo ma očarí... Niečo ako v H.. Nie. To nemôžem porovnávať. Jeden deň som prišla k nemu, no len čo otvoril dvere, vtiahol ma dnu a doslova hodil o stenu.

"Vyjebaná suka! Chceš si zo mňa robiť srandu?? Čo je toto??" Hodil po mne nejaké noviny. Roztrasenými rukami som ich chytila  a pozrela som si titulnú stránku. Na trochu rozmazanej fotke som bola ja a.. Harry ako sme sa objímali na ulici v New Yorku. Nepamätala som si to.

"Ja..To nič nie je. Sme len kamaráti, naozaj!" snažila som sa mu to vysvetliť, no už ma viac nepustil k slovu.

"Dobre vieš, ako ich nenávidím!! Toto ma zničí. Všetci už vedia, že som si s tebou začala a teraz toto?? To mi tak bolo treba! Všetci ma budú mať za debila! Kvôli tebe! " Bol strašne nahnevaný. Ruky mal zaťaté v pästiach a ja už som iba čakala, kedy ma jednou z udrie. Dlaňami som si pre istotu zakryla tvár a rozplakala som sa.

"Neklamem ti. Sme len kamaráti.. Nič s ním nemám." vzlykala som, no nepomohlo. Odhodil mi ruky a jednoducho mi vrazil až som sa zviezla na zem. Ani neviem ako zrazu som ležala na podlahe pred vchodovými dverami z jeho bytu. Zatrestol ich tesne pred mojou tvárou. Pozviechala som sa a s plačom som ušla domov... Čo sa to práve stalo? Ľavé oko ma neuveriteľne pálilo, ani som naň poriadne nevidela. Cestou domov som roztrasene vyťukala Harryho číslo..