On:  

Vlieklo sa to so mnou už niečo vyše dvoch týždňov. Taylor sa mi ani neobťažovala ozvať, čo som považoval za potvrdenie toho, že ten rozchod myslela vážne. A sám som tomu doteraz nemohol veriť. Občas za mnou prišli chalani, aby ma trochu utešili, ale veľmi to nepomáhalo. s Ashley som sa takisto odvtedy nevidel, nakoniec som aj zistil dôvod prečo. Našla si chlapa a ja som na vedľajšej koľaji. Pre ňu neplatí to, čo som sľúbil ja jej a z toho som bol ešte smutnejší.. Keď mi však po dlhej dobe zavolala, hneď som zdvihol, aj keď som na ňu mal byť naštvaný.

"Harry?.. Už si doma?" snažila sa hovoriť pokojne.

"Áno. Priletel som v ten istý deň ako ty. Stalo sa niečo?"

"Môžem prosím ťa prísť? Potrebujem.. Po-potrebujem sa s tebou rozprávať."

"Samozrejme." povedal som hneď.

Ona:

Zložila som a zmenila som smer. Vzala som si taxík k Harrymu. Len čo otvoril dvere, zrútila som sa. "Toto je dôvod prečo som si nikoho nechcela nájsť" ukázala som na svoje oko. "To je dôvod prečo som nikomu nechcela veriť.." plakala som. "Nikoho nezaujíma, čo hovorím. Nikto ma nechce počúvať. Všetci sa kurva starajú sami o seba. Ja nikoho nechcem. Chcem byť sama..Navždy.." Harry ma stiahol dnu a silno objal. Tiež plakal. Stáli sme tam v objatí a plakali sme...

On:

Keď zložila, pozviechal som sa z postele a rýchlo som upratal a obliekol sa. Len čo som skončil, zaklopala. Otvoril som dvere a nestačil sa čudovať jej slovám. Vzal som ju dnu, zavrel dvere a objal som ju. "Som tu pre teba, zlatko. Mne môžeš veriť. Vždy tu budem pre teba.."

"Prepáč mi.. Prepáč, že som kričala.. Prepáč, že som sa vtedy opila. Prepáč mi."

"Nemusíš sa mi ospravedlňovať." pohladil som ju po vlasoch a privinul silnejšie k sebe. Prišlo mi všetkého ľúto. Navzájom sme pri sebe neboli..

Ona:

Keď som sa upokojila, povedali sme si navzájom o posledných dňoch a znova si poplakali. Je strašné, čo môže spraviť jedna fotka... Ľudia veria klebetám viac ako svojím blízkym. Hm.. nie žeby mi Siva bol blízky ale Taylor.. Ako ho mohla len tak odkopnúť? Harry plakal a ja som ho objímala a hladila po chrbte. Nič som nehovorila. Nebolo treba nič povedať... Stačilo  len vynahradiť ten čas, kedy sme tu navzájom neboli jeden pre druhého..

On:

"Čo ti to ten magor len spravil.." pohladil som ju po líci, keď sme spolu ležali schúlení v mojej posteli. Bolo už neskoro v noci, no jej modrinu som videl aj v šere izby.

"Trochu ho to nahnevalo..Veď vieš... Myslí len na seba." pritúlila sa ku mne a zavrela oči. Plač poriadne unaví.

"Vravel som ti, že je to idiot. Od začiatku mi je nesympatický.." Objal som ju a pobozkal ju do vlasov. Mal som potrebu ju chrániť, aj keď jej práve nič nehrozilo..

"Ja som len nechcela, aby si si myslel, že som osamelá. Lebo ja naozaj som. Bez teba.."

"Tak už nebudeš. A.. Ak chceš, mám pre teba návrh." pozrel som na ňu.

"Aký??"

"No, ak by si chcela.. Môžeš bývať u mňa."