Tak a máte to tu.. konečne ste sa dočkali rozbehnutia deja.. Obzvlášť teraz sme zvedavé na vaše komentáre ;)

On:

"Ja ťa mám tak rada." silno ma objala. "Ale to nemôžem..Narobím ti len väčšie problémy. Neboj sa, ja budem v poriadku."

"Kašlať na problémy, aspoň nebudeme sami. Aj tak spíš častejšie tu ako doma." uškrnul som sa.

"Tak to tak aj zostane.." usmiala sa. "Všetko bude už len lepšie. A myslím, že začnem nosiť menej mejkapu.."

"To je moje dievča." usmial som sa a silno som ju stisol. "Ako myslíš, ale dvere tu máš vždy otvorené. Či len na prespanie, alebo na presťahovanie.

"Aj ty u mňa.." usmiala sa a potom už konečne zaspala.

Najbližšie dni, no, vlastne týždne sme boli s Ash skoro stále spolu. Ja som chodil na nejaké jej prehliadky, vždy, keď som mohol a zoznámil som ju aj s chalanmi, aj keď, veľmi sa im toto kamarátstvo nepozdávalo. Nie že by Ash nebola sympatická, ale neverili, že je to len kamarátka. Ja je zbožňujem, ale naozaj ako kamarátku. Potrebujem niekoho, ako je ona a som strašne vďačný za to, že ju mám. Síce nejaké naše fotky, ako chodíme po vonku a objímame sa, alebo to, ako sme spolu v aute, či ako vychádza z môjho bytu zaplnili bulvár, stále sú to všetko len špekulácie, aj keď sme novinárom potvrdili, že spolu naozaj nič nemáme.

Ona:

Nikto nám neverí, no je nám to viac menej jedno. Ľudia budú vždy len ľudia. Hlúpi a klebetní. S Harrym naozaj nič nemám. Je to môj najlepší kamarát. To je všetko , čo potrebujem...

Dni utekali a všetko sa vracalo do normálu. Dokonca aj novinárov prestalo baviť sa stále vypytovať a vymýšľať rôzne konšpirácie o našom vzťahu.. Všetko sa zdalo byť úplne normálne. Harry odišiel na jeden mesiac do Ameriky, no často sme skypovali, čo bola vždy veľká sranda. Ako naschvál, keď sa vrátil, ja som musela odísť do Austrálie. Kvôli foteniu pre jednu značku. Tiež na jeden mesiac. Nevedela som sa dočkať, kedy sa vrátim. Tak veľmi mi chýbalo jeho objatie...

No posledné týždne sa mi neozýval vôbec. Ani mi nenapísal ani nezavolal. A to som mu ja napísala a zavolala ako prvá aspoň milión krát. Keď som sa vrátila do Londýna, nečakal ma letisku ako sľúbil dávnejšie. Niečo sa muselo stať. Sedela som na posteli v svojom novom byte, áno konečne som si kúpila byt, a znova som mu volala. A vtedy sa ozvalo klopanie na dvere. Musí to byť on.. Nikto iný nevie, kde je môj nový byt.

On:

Mesiace utekali jeden za druhým, s Ashley sme boli často spolu, no len keď sme mohli. Raz som bol dlho preč ja, raz ona, no môj svet sa zrútil v jeden teplý májový deň. Ozvala sa mi totiž Taylor. Priletela do Londýna a povedala, že ma chce vidieť. Najprv som otáľal, potom som však súhlasil, aj keď neviem prečo. Prišiel som do jej apartmánu v hoteli v centre, kde ma čakalo obrovské prekvapenie..

Bol som totiž otec. Áno, sám tomu neverím, ale.. Keď som na toho drobca pozrel, mal úplne moje oči. Teda vlastne mala, bolo to dievčatko. Taylor mi oznámila, že to bolo dôvodom toho, prečo sa mi neozývala, prečo sa dlho neukazovala na verejnosti, bola tehotná. A nepovedala mi to.. Teraz mi však prišla povedať, že ona sa o ňu starať nemôže, dieťa ešte nechcela a ja.. ja teraz mám byť jej právoplatný rodič, aj keď pred desiatimi minútami som o nej ešte ani len nevedel. Ten pocit bezmocnosti bol strašný. Zbalila mi do tašky pár jej vecí, čo mala a ani som nevedel ako, aj s detskou sedačkou som bol v aute a následne predo dvermi Ashleyinho bytu. Nevedel som, čo mám robiť, nedokážem sa starať o dieťa.. A byť otcom v devätnástich! Zaklopal som na jej dvere a.. vlastne som ani nevedel, čo jej chcem povedať..

Ona:

Otvorila som dvere a zbadala zaslzeného Harryho s detskou sedačkou v rukách. A bolo v nej bábätko.. Skutočné živé bábätko. "Harry.. Čo..?" nevedela som ani čo sa spýtať. Vpustila som ho dnu a zavrela dvere.

On:

Rýchlo som vošiel dnu, podal jej do rúk sedačku. Prešiel som ešte kúsok a popri stene som sa zviezol na podlahu. Schoval som si tvár do dlaní a rozplakal sa.