Ona:

"Ale noo.." Harry mi ju okamžite dal naspať. Musela som sa pousmiať. Ani ja nemám skúsenosti s deťmi, no hádam v sebe nejaký materinský cit mám.

Rola mamičky jej naozaj veľmi pristane, pomyslel si. Neprešlo veľa času a malá už spinkala. "Bude z teba skvelá mama." Povedal.

"Nebude.." povzdychla som si a pritúlila som si to malinké telíčko bližšie k sebe.

"Vlastne, už teraz je. Neviem, čo by som bez teba robil.."

"Nemôžem mať deti.."

Pozrel na mňa a nevedel, čo má povedať. "To.. to vážne?“

"To vysvetľuje, prečo som si ju hneď privlastnila." pousmiala som sa.

"Bude to naše bábätko." povedal hneď a usmial sa. "Aj keď sme spolu nikdy nič nemali.."

Zasmiala som sa. "Idem ju dať do postele. A zajtra jej kúpim jej vlastnú." s úsmevom som malinkú odniesla do mojej spálne a uložila som ju. Bola taká zlatá.. Strašne malinká. "Nevadí, že je taká malá?" spýtala som sa Harryho, keď som sa vrátila.

"No a to je ten problém.. vraj sa narodila skôr a bude mať problém s rastom.." povedal.

Zamračila som sa. "A čo s tým treba robiť?"

"Ja neviem, ja o týchto veciach nemám ani šajnu." schoval si tvár v dlaniach.

"To bude dobré.." potľapkala som ho po pleci. "Dáš si niečo? Alebo si vkľude pospi aj ty ak chceš."

"Poď ku mne, Ashley." Otvoril náruč a posadil si ma na kolená. Silno ma objal. "Ďakujem. Za všetko.."

"Nemáš začo, zlatko.." silno som ho objala.

"Bez teba by som to nezvládol."

"Ale veď som tu." zasmiala som sa. "Hlavu hore. Ty nie si žiadny zbabelec na rozdiel od niekoho. Toto sa vlastným deťom nerobí..."

"Vypovedá to o jej charaktere. Aký som len bol sprostý.."

"Prestaň. To aj tak ničomu nepomôže.."

"Ja viem, ale.. Mohol som sa tohto ušetriť.."

"Harry.. Je to tvoja dcérka. Nemá bohužiaľ nikoho iného. Nehovor takto. Potrebuje ťa. Ona predsa za nič nemôže.."

Povzdychol si. "Ja viem, ja viem.. už sa nebudem sťažovať, sľubujem."

"Zvládneme to." usmiala som sa na neho.

Prikývol a objal ma. Podarilo sa mi  do neho dostať nejaké jedlo a nakoniec uspať aj jeho. Zaspal na gauči a ja som ho zakryla hrubou dekou. Mne sa spať nechcelo, tak som chvíľu kukala telku a potom Išla za malinkou. Už bola hore. "Ahoj Rosie.." šepla som s úsmevom a vzala som si ju na ruky. Zohriala som jej mliečko a keď malo primeranú teplotu, keď som sa na šiesty krát už nepopálila, sadla som si na stoličku a začala som ju kŕmiť. Musela byť poriadne hladná. Očká mala vypúlené a z celej sily pila. Bola neskutočne zlatá.

On:

 Nepospal som si dlho, možno pol hodinu. Pri udalostiach dnešného dňa sa to ani nedalo.. Vstal som a prešiel som do kuchyne, z ktorej som počul vychádzať tiché zvuky. Potichu som zastal medzi dvermi a sledoval, ako Ash kŕmi malú Rose. Spolu vyzerali nádherne..

Ona:

 "Stačí?" šepla som, keď malá vypila celú fľašku. "Si ty ale hladoško." usmiala som sa a nadvihla som ju, aby si odgrgla. Tak som to videla v telke..A zabralo to. Ešteže ma napadlo dať si na plece kuchynskú utierku. Trošku mliečka na nej skončilo.

Zasmial sa, keď si malá odgrgla. "Asi bola poriadne hladná, však?" usmial sa a podišiel k nám bližšie.

"Veľmi." usmiala som sa. "Skoro zjedla aj fľašku."

"Pokiaľ nie teba." uškrnul sa. Teraz si ju na chvíľku vzal on. Zívla si a ukázala nám tým prázdne detské ústočká. Potom pár krát zažmurkala a zavrela očká.

"Ste zlatí." povedala som ticho s úsmevom.

Pozrel sa na mňa a usmial sa. "Na toto si budem ešte dlho zvykať.."

"Ale zvykneš si.."

"No snáď.." pozrel dolu na malú.