Za 5 komentov bude druhá časť hneď na ďalší deň :)

On:

"Idem ju zaniesť do postele. Asi bude spinkať.."

"Zase." Uškrnula sa.

"Ak to bude mať po mne, zaspí vždy a všade." zasmial som sa.

"Bež ju zaniesť."

Poslúchol som, prešiel do spálne a uložil rose do postele. Opatrne som ju zakryl a dal jej dudlík. Naozaj zaspinkala a to ju ani nebolo treba uspávať. Potichu som vyšiel zo spálne a zavrel za sebou dvere.

Ona:

Oprela som sa o okno a zahľadela som sa na večerný Londýn..Skončím s modelingom a urobím niečo dobré pre tento skazený svet. Pomôžem. A neskôr si nájdem inú prácu. A založím detský domov..Ktorý však nebude ako väzenie ale ako ozajstný domov..

On:

Zbadal som ju stáť pri okne. Podišiel som bližšie k nej a zozadu ju objal a položil si hlavu na jej rameno. "Si skvelá." zašepkal som.

"Ja viem.." odpovedala ako vždy, no neusmiala sa. Veď ja predsa nie som skvelá vôbec, pomyslela si.. Otočila sa a silno ma objala. "Ty si skvelý."

Sklonil som hlavu a pokrútil ňou. Potom som na ňu pozrel a pousmial som sa. "Uspím aj teba?"

"Nie som unavená." zasmiala sa.

"A čo chceš robiť? Ne takmer polnoc." zasmial som sa.

"Neviem.. Ja som ešte v Austrálskom režime."

"Ozaj.. prepáč, že som dnes po teba neprišiel, ako som sľúbil.." zahryzol som si do pery..

"To je v poriadku.." usmiala sa.

"Ako tam vlastne bolo?"

"Dlho..Bez teba.."

"Moja.." pohladil som ju po líci s úsmevom a objal.

"Chýbal si mi.."

"Aj ty mne."

"Ty mne viac.."

"Nehádaj sa." zasmial som sa.

"Ty sa nehádaj."

Priložil som jej ukazovák na ústa a pobozkal ju na líce. "Poď, pôjdeme si ľahnúť." zašepkal som.

"Mám iba jednu posteľ a tam je malinká.."

"Tak sa spolu uložíme na gauči. Budeme to musieť vydržať."

"Gauč je celkom pohodlný."

Usmial som sa, vzal som ju za ruku a keď sme si ľahli na gauč, zakryl som nás dekou a pritúlil ku k sebe.

"Dobrú noc." šepla. V jeho objatí mi je neskutočne dobre, pomyslela si.

"Dobrú." dal som jej ešte jeden ochranársky božtek na čelo a pohladkal ju.

Ona:

Mala som strašnú chuť ho pobozkať aj ja.. No bála so sa. Je to môj najlepší kamarát a ja si nemôžem dovoliť prísť o neho.. Za žiadnu cenu.

"Ash?" zašepkal.

"Áno?"

"Rose.. ostane u teba?"

"Môže." usmiala som sa do tmy.

"Určite sa o ňu postaráš lepšie.. a ja.. ja sem za vami budem stále chodiť."

"Dohodnuté."

Usmial sa a stisol ma. "Ďakujem."

"Prestaň mi už ďakovať."

"Keď.. ach, dobre, prepáč." zasmial sa.

"Ticho a spi." zasmiala som sa. Pritúlil sa ku mne a v spoločnom objatí sme zaspali.