On:

Sklonil som hlavu a zahľadel sa na fľašku. Má pravdu, nemôžem stále pokúšať šťastie. "Dobre teda, tak tu ostanem s ňou."

"No vidíš.. Mne to nevadí, takže neni problém. Vieš, že zbožňujem nakupovanie" uškrnula sa.

"No len pochybujem, že si niekedy nakupovala plienky a podobné veci." zasmial som sa.

"To nevadí. Veď teraz mám adoptované bábätko, takže musím."

"Čo by som ja bez teba robil..?" usmial som sa na ňu.

"No to teda neviem." zasmiala sa a rozstrapatila mi vlasy.

Nemal som sa ako brániť, v náručí som mal Rosie. Hneď ako dopapala mliečko sa jej poriadne grglo a začala sa škeriť. Tak som sa s ňou teda začal hrať.

Ona:

 Harry sa hral s malou a ja som si pospala na jeho pleci. Ráno som sa zobudila pekne zakrytá na gauči a Harry bol v kuchyni a robil lievance. "Dobré ráno.. Rosie spinká?" spýtala som sa ospalým hlasom.

On:

Zaspala Ashley, zaspala aj Rosie. Rosie som zaniesol do postele a Ashley som zakryl na gauči. Kým obe spali, ja som sa bol rýchlo osprchovať a potom som si na chvíľu zdriemol v kresle. Zobudilo ma už len tiché mrnkanie, čo je šialené. Takto sa dlho nevyspím.. Šiel som za Rosie, no hneď ako ma zbadala, spokojne zavrela očká a spinkala ďalej. Nepochopil som, čo tým chcela docieliť, no usmieval som sa pri tom. Spať sa mi už nechcelo, a tak som šiel do kuchyne, zarobil cesto na lievance a začal chystať raňajky, no vtedy sa Rosie naozaj rozplakala. Šiel som rýchlo za ňou a vzal ju na ruky, aby nezobudila Ashley. Do úst som jej dal dudlík a zobral ju so sebou do kuchyne. Pridržiavať som ju mohol len jednou rukou, tak som si jej hlavičku položil na rameno a snažil sa nejako dokončiť raňajky jednou rukou. Keď som započul Ashley, otočil som sa k nej. "Dobré ráno. Nie, Rosie asistuje." zasmial som sa.

"Ani som si ju nevšimla." zasmiala sa a vyliezla spod deky. Upratala gauč a podišla k nám nim. "Rýchlo sa učíš, toto by som nedokázala."

"Len sa snažím, ale ktovieako mi to ešte nejde, polovicu lievancov som pokazil."

Ona:

Po raňajkách som sa rýchlo nachystala a ešte tých dvoch skontrolovala. Sedeli na posteli a Harry jej spieval. Slzičky som mala na krajíčku. Nechcela som pokaziť tú krásnu atmosféru, tak som počkala, kým dospieval a potom som sa ticho ozvala. "Tak ja idem." povedala som ticho. "Ľúbim vás." Tak ma dojal, že som svoje city potrebovala prejaviť.

On:

Po raňajkách ostala Rosie akási unavená. Zívla tak, akoby ma chcela zjesť, tak som ju zobral do spálne a uložil na posteli. Potichu som jej spieval a jej začali klipkať očká. Ashley som si všimol až keď sa ozvala. Opatrne som vstal, prešiel k nej a objal som ju. "Aj my teba." dal som jej božtek na líce. "Tak zvládneš to aj sama?"

"Samozrejme." usmiala sa. "Prídem na kamióne."

Zasmial som sa. "Daj si pozor na otravy. Keby niečo, tak mi zavolaj."

Ona:

Odišla som presne o desiatej a vrátila som sa o piatej poobede. Kúpila som všetko. Kočík, postieľku, hračky, oblečenie, podrbadníky, plienky, dudlíky, mliečka...Proste všetko. Samozrejme, že ma fotili takmer na každom kroku a ja som im s radosťou oznámila, že som si adoptovala bábätko. Keď sa ma spýtali na modeling, priznala som aj, že som s ním na istý čas skončila. Na svete sú predsa dôležitejšie veci. Snáď mi už aspoň dajú pokoj, keď už všetko vedia. Taxikár mi pomohol všetko to vytrepať hore, za čo som mi priplatila a keď odišiel, Harry mi to pomohol dať dnu a nestíhal sa čudovať, čo všetko som kúpila. "Len v obchode s oblečením som strávila dve hodiny. Každý deň bude mať iný outfit." zasmiala som sa.

On:

Kým Rosie spinkala, skontroloval som internet a potom chvíľu pozeral telku, no malá asi nemá veľmi rada spanie, okolo obeda už bola hore. Vzal som si ju teda do náručia a usadil sa s ňou na gauči. Ľúbim ju čím ďalej, tým viac, aj keď včera o takomto čase som o nej ešte ani nevedel. Keby som si mal vybrať, nechcel by som dieťa takto skoro, no teraz viem, že nezáleží na tom, kedy ho mám. Je to predsa moja dcérka.. Práve sa mi ju po dlhom prehováraní podarilo uspať, keď domov prišla Ashley. Vyvaľoval som oči na jej nákup a všetko nosil dnu. "Nemusela si to zas tak preháňať." zasmial som sa. "Pri tebe sa bude mať ako v bavlnke." usmial som sa a vzápätí som posmutnel. Viem, že si ju nemôžem vziať k sebe a byť na ňu sám, nezvládol by som to a okrem toho mám ešte kopec iných povinností. No nechať ju tu mi prišlo, akoby som od nej na veky odchádzal..