Ona:

Nebola som jediná, ktorej šiblo.. Harry my pobozkal. Na pery. Nie zo srandy. Naozaj. Jeho pery sa jemne dotkli mojich, no na každom kúsku môjho tela naskočila husia koža. "Č-čo si to spravil?" šepla som vydesene, keď sa trošku odtiahol. Tá jeho vôňa.. Prečo tak vonia?

On:

 Jej reakcia ma zaskočila a tak som sa stiahol. Prečo som to vlastne robil? "Ja.. prepáč, myslel som, že.." nedokázal som sa vykoktať.

"Ty mne prepáč.. ale toto nemôžeme. Sme predsa kamaráti. Nemôžeme to pokaziť."

"Teraz sme čosi viac ako kamaráti.." pozrel som sa na ňu.

Ona:

 "Ja.." začala som, no nevedela som, čo mám povedať. Chcela som ho len pritiahnuť naspať ku mne a pobozkať ho. A veru som to nevydržala. Chytila som ho za lem trička, pritiahla bližšie a pobozkala. Jemne, no zároveň vášnivo. Keďže doteraz pre mňa bol ako zakázané ovocie, chcela som ho ochutnať.

On:

Keď ma pobozkala, automaticky som pootvoril pery a chytil jej tvár jemne do svojich dlaní. Ochutnať jej pery bolo čosi ako slnený sen. Dostával som od nej jemné a vláčne bozky, ktoré som jej s rovnakým nadšením vracal. Pritiahol som ju k sebe tak blízko ako sa len dalo..

Ona:

Jednu ruku som mala zaborenú v jeho vlasoch, druhú pod jeho tričkom. Takmer som nedýchala, bolo to niečo neopísateľné.. Ako keď týždeň nejete a potom zbadáte kopu jedla a neviete sa ho nabažiť. Moje telo sa k nemu tlačilo a ja som tomu nevedela zabrániť. Ako som si to mohla nevšimnúť... Ako som toto mohla celý ten čas schovávať... Veď ja.. Ja ho milujem.

On:

 Cítil som ju pod sebou, jej telo sa dotýkalo môjho, jej pery mojich pier.. Jednou rukou som ju objal okolo pása, druhou sa dostal pod jej tričko. Napadla ma len jediná myšlienka.. Ako sa môj život mohol úplne zmeniť behom dvoch dní len vďaka tomu malému pokladu.. Ukázala mi cestu, ktorou mám ísť, to, že kamarátska je pre nás nesprávna, my dvaja nemôžeme ostať kamaráti.. Vytiahol som ruku spod jej trička a vošiel jej ňou do vlasov. "Milujem ťa, Ashley." zašepkal som do jej pier a hneď ich aj spojil naspäť s mojimi perami.

Trošku sa odtiahla a zhlboka sa nadýchla. "Aj ja teba, Harry." šepla a znova sa vrhla na moje pery.

Zavrel som oči, pritiahol ju k sebe a otočil sa na chrbát, tak, aby ona bola na mne. Nemohol som prestať, aj keď jedna moja časť mi do mozgu vysielala červené poplašné svetielko, že už nebude cesty späť. Ja som sa však vracať nepotreboval, vedel som, že to Ashley bolo dievča stvorené pre mňa..

"Harry.. .My.. Ideme sa spolu vyspať?" pozrela na mňa. Moje  ruky boli práve na jej.. ehm.. poprsí.

Zarazil som sa. "Ehm.. no.. ja neviem.." povedal som. Nevedel som, že moje ruky boli až tam..

"Neponáhľajme sa.." šepla. "Nechcem to. Teda.. chcem, vlastne, nie, teda áno ale... Nie takto." sklonila hlavu.

Usmial som sa a pohladil ju po líci. Pritúlil som ju k sebe a pobozkal som vlasov. "Viem, čo si chcela povedať. Máme čas.."

Prikývla a objala ma. "Nevedela som, že ťa ľúbim.. Že ťa ľúbim takto."

"Ani ja nie.. Až keď som ťa videl, ako sa staráš o maličkú, došlo mi to."

"Je to zvláštne..." zašepkala.

"Áno. Nebyť jej, nikdy na to neprídem."

"Ako je to možné? Nechápem to. .Myslela som, že ..Nevedela som si to inak predstaviť."

"Ani ja nie. No asi to tak malo byť."

"Myslíš?"

"Verím tomu." pootočil som k nej hlavu a pobozkal ju na pery.