Len pripomíname, nová časť vždy po minimálne 5 komentoch  ;)

Ona:

"Nič nevidela." Zasmial sa a podal mi ju do rúk. Natiahol na seba aspoň svoje boxerky.

"Bude mať nočné mory." pritúlila som si ju k sebe. No Rosie zaujímali iba moje vlasy. Celkom silno ma za ne šklbala.

"Ale no, zlatko, to nesmieš.." vzal Rosie naspäť a ona sa naňho zamračila, akoby mu rozumela.

"Veď to nevadí. Mám ich veľa." zasmiala som sa a brnkla som malému mimozemšťanovi po nose.

Začala sa vyškierať a natiahla drobné rúčky ku mne. Tak mi ju teda vrátil naspäť a obe som nás objal.

"Tak veľmi vás ľúbim.." šepla som. Objímala som obidvoch a usmievala som sa od ucha k uchu. Som šťastná. Konečne som šťastná.

Položil si hlavu na moje rameno a pobozkal ma na krk. Rosie zapišťala a zaslintala si pri tom celú bradu.

"Čo stále pištíš?" zasmiala som sa a podbradníčkom som jej tu malú bradičku utrela.

Začala sa škeriť a ručičkami capkať po mojich rukách. "Podľa mňa ti prejavuje lásku." usmial sa.

"Asi by som ti mala povedať ako sa taká láska prejavuje." zasmiala som sa a chytila som jej ručičky jemne do mojich dlaní. "Ľudia sa necapkajú, ale hladkajú." pohladila som ju po líčku. Viem, že mi nerozumie, ale to je predsa jedno. Pohladenie chápe určite.

Vyvalila očká a  úst jej vyšlo niečo ako prekvapený povzdych. "Alebo takto." Chcel jej dať na líčko pusu, no potom fúkol a ono to "prdlo". Asi ju to pošteklilo a zase sa zarehotala.

"Alebo takto.." uškrnula som sa a dala som Harrymu pusu na pery. No to sa jej nepáčilo a kopla Harrymu do brucha. Samozrejme nie silno, ale kopla.

Zasmial sa a pošteklil ju na brušku. "To mi nedovolíš? To môžem len ja, však?" spravil jej to ešte raz a zase sa zasmiala. Potom sa uložil naspäť na moje rameno. "Zbožňujem vás.." zašepkal.

Všetci sme sa premiestnili do spálne a uložili sme spať. Malá v svojej postieľke a ja s Harrym v našej postieľke. Áno už je aj jeho.. Ráno som sa zobudila skôr a nachystala som raňajky do postele, keďže Harry ešte spal. Nejako ho to včera asi zmorilo..

On:

Ráno sme sa spoločne naraňajkovali v posteli, potom poobliekali malú, dali ju do kočíka a vybrali sa von. Akosi mi prestalo záležať na tom, čo si pomyslia ľudia, teraz mám čosi dôležitejšie. Objal som Ashley okolo pása a druhou rukou tlačil pred sebou kočík. Na malú chvíľu bolo všetko perfektné..

Ona:

..až kým nás nezastavil otravný fotograf a nezačal sa nás vypytovať, či je to naše dieťa. Harry sa ho slušne snažil odbiť, no ja som mu to rýchlo vysvetlila. "Povedala som už predsa milión krát ako to je. Malá je adoptovaná." nahnevane som sa na neho pozrela. Samozrejme sme mu nedovolilo odfotiť ju a pratali sme sa preč. "V pohode?" pozrela som na Harryho.

On:

Rýchlo sme odkráčali ďalej, no pochyboval som, že sme sa otázok zbavili. Ešte to len začalo. "Áno." povedal som a naklonil som sa k nej bližšie. "Akurát sa mi nepáči, že klameme. Nechcem malú zapierať.." pošepkal som jej.

"Je to pre ňu tak lepšie.. Aj pre teba."

"To môžeš povedať ty, ale ja nie. Nechcem to tak. Aj tak sa na to raz príde a ja nechcem byť za klamára.."

"Tak im to povedz a budem za klamárku ja."

"Pre teba je v podstate adoptovaná.. Zlatko.." na chvíľku som pustil kočík a objal som ju. "Čo s tým teda spravíme?"

"To je na tebe, Harry. Je to tvoje dieťatko."

"Ak sa niekto bude pýtať, poviem pravdu." usmial som sa na ňu a pobozkal ju jemne na pery. "Ľúbim ťa."

"Dobre.. Aj ja teba." usmiala sa. "Ale teraz kočíkujem ja."

"Dobre." zasmial som sa, no aj tak som ju chytil za ruku.

Ona:

Po prechádzke sme si doma spravili pohodlie so šampanským a jahodami. Malá ležkala pri nás a kopkala nožičkami. Podľa mňa bude hrávať futbal. Ležala som v Harryho objatí a spokojne som sa usmievala.