Ona:

Zakusla som si do pery, aby som nepovedala, niečo čo by som potom asi oľutovala. "Nech sa páči.." mala som chuť sa jej ukloniť, ale radšej som odišla do spálne a cestou drgla do Harryho za to, že ma nevaroval..

On:

Mama si dala dole bundu a aj s Rosie sa usadila na gauč. Aspoňže tá jej padla do oka, aj keď.. to, že je starkou pred štyridsiatkou sa jej nepáčilo. Ja som ich teda nechal, nech sa zoznámia, ako to mama chcela a šiel som do spálne za Ashley. Práve zo zeme upratovala naše "pyžamá". Podišiel som k nej a zozadu ju objal. "Prepáč mi.. No prišla ako veľká voda, sám som o tom nevedel. Najprv som myslel, že ma zabije."

"A bol si taký vydesený, že si úplne zabudol na výdobytky modernej doby a že mi môžeš aspoň napísať. Varovať ma! " zavrčala a pleskla ma mojimi boxerkami po ruke.

Uškrnul som sa a otočil som ju k sebe. "Ale noo, veď sa nič nestalo, iba malá nečakaná návšteva."

"Malá? Je to tvoja mama, preboha! Videl si ako sa na mňa pozerala??"

"A keby si o tom vedela, tak čo? Navlečieš sa do večerných šiat a pripravíš kaviár? No ták.. chcem aby vedela, koho mám naozaj rád, nech si myslí, čo chce.."

"Dúfam, že si neplánuje malú zobrať."

"To by som jej nedovolil, malá je naša. Poď, možno si nakoniec padnete do oka aj vy dve." usmial som sa na ňu, dal jej na pery jemný božtek a vzal ju za ruku do obývačky, kde sa mama hrala s Rosie, ktorá sa vyškierala.

Ona:

No to určite...Sadla som si na kraj gauča pozorovala svoje kolená. Oni sa rozprávali a hrali s malou a ja som tam sedela a cítila sa trápne.

On:

Nevyzeralo, že by sa tie dve vôbec mohli zniesť. Mama sa venovala Rosie, Ashley zase ticho sedela na opačnej strane gauča. A ja medzi nimi. Trápne začalo byť aj mne, kým mi nezazvonil mobil. Gemma. Vraj jej mama volala, kde sme a aj ona chce vidieť malú, tak som jej šiel len otvoriť dvere. Doširoka sa usmiala a hneď ma vystískala, potom som ju vzal do obývačky a predstavil ju Ashley. Tu už našťastie iskry nelietali..

Ona:

Neskôr prišla ešte aj Harryho sestra, no tá bola podstatne milšia. No aj tak som sa po hodinke s nimi všetkými, po tom ako som si vypočula rôzne historky o Harrym atď,  musela stiahnuť do izby. Prišlo mi smutno, mňa sem totiž nikto nepríde pozrieť a nikto nebude ani rozprávať historky z môjho detstva.. Zamkla som dvere na kúpeľni a sadla som si na Zem. To nič.. Iba menšia depka.

On:

Keď ma mama začala strápňovať, myslel som, že ju vyhodím z bytu. Smial som sa a červenal. Po chvíli sa však Ashley zdvihla a odišla. Nechápal som prečo a tak som vstal a chcel ísť za ňou, no Gemma ma zastavila. "Seď. Nemusí mať stále len chlapskú spoločnosť, pôjdem za ňou ja." povedala a pobrala sa za ňou. Bol som svojej sestre vďačný, že aspoň ona k nej bola milá. Zaklopala na dvere kúpeľne. "Ashley? Si v pohode?"

Ona:

Začudovane som sa cez slzy pozrela na dvere, spoza ktorých sa ozval hlas Harryho sestry. Vstala som a utrela som si slzy. "Hej.. Ja len.." Nevedela som, čo povedať a tak som išla otvoriť. "Trochu ste ma dojali..."

Keď som otvorila dvere, hneď ma objala. Vedela, že niečo nebude v poriadku, aj keď netušila, čo to je. "Čo sa deje? Takéto historky nedojímajú, rozosmievajú.."

"Žiadne také nemám... Prepáč, že som tak odišla, nechcela som plakať. A už vôbec nie pred tvojou mamou."

"Čo je s mamou?" zamračila sa.

"Asi som jej neni veľmi sympatická.."

"To sa časom vstrebe." usmiala sa. "Neber to tak vážne."

"To je jedno.." pousmiala som sa. "Dáš mi ešte chvíľku? Hneď tam budem.."

Prikývla a spravila, čo som od nej chcela. Vrátila sa za nami a s úsmevom si vzala na ruky Rosie.

Ešte to tam nejako zvládnem. Keď u na mne nebolo vôbec poznať, že som plakala s najväčším úsmevom som sa vrátila do obývačky.