V prvom rade ospravedlnenie. Viem, že vám sa to nezdalo a že ste sa tešili na novú časť poviedky, no nutne bolo treba pauzu. Časti som pridávala už len akoby z nutnosti dokončiť príbeh a to bolo treba zmeniť. Začala škola, kopec nového učiva a stresu, čo nepochopí ten, kto ma osobne nepozná. Ale teraz, presne po mesiaci som späť a poviedku dopridávam. Je už dávno dokončená, preto sa nebojte, že by ostala nedopísaná. Dokonca hneď dnes budete mať viacero častí, aby sa aspoň trošku dobehlo zameškané :)

On:

Hneď ako sa vrátila aj Ashley, usmial som sa a posadil si ju na kolená. Objal som ju a pritúlil k sebe. Mama s Gemmou u nás neostali už dlho. Obe mali rezervované izby v hoteli, takže moju ponuku prespať v mojom byte zamietli. Rozlúčili sa s Rosie, Gemma nás vystískala oboch, mama len mňa. Mrzelo ma, že si na prvý pohľad s Ashley nepadli do oka..

"Prepáč mi.." šepla a silno ma objala.

"To nič, zlatko." privinul som ju k sebe a pobozkal ju do vlasov. "Takže moja rodinka a ty.. asi sa ti veľmi nepozdávali, čo?"

"Nie je to tak! Tvoja sestra je veľmi milá, no... Ja sa jednoducho nebudem pchať do riti niekomu, kto mnou opovrhuje. Prepáč za ten výraz.."

"Mrzí ma to.. No nespravím s tým asi nič. Aj keď neverím, že tebou opovrhuje.."

"Dobre som videla ako na mňa pozerá.. Potom sa už radšej ani nepozerala. Po prvé.. Nič som jej nespravila, sama si utvorila nejaký obraz a po druhé.. Bola v mojom byte a chovala sa ako taká primadona. "

"Tak to nebolo. Prišla sem za Rosie, tak bolo jasné, že sa venovala jej. A s tou primadonou máš namysli čo? To, že sedela na gauči?"

"To akým tónom so mnou hovorila.. Ako si sem napochodovala a úplne ma odignorovala.."

"Hovoríš o nej akoby ti chcela vypichnúť oči. Ty si na ňu hneď zvýšila hlas, čo preboha robí s malou."

Ona:

"Najskôr mi ani nedošlo, že je to tvoja mama. To asi preto. Vieš nemala som to ako vedieť!" podišla som k oknu. Ešte aj on.. Toto je super deň.

"Myslíš, že by som sem doviedol nejakú cudziu ženskú?"

"Prestaň dobre? Som zvedavá ako by si sa na mojom mieste cítil ty. No tebe sa  našťastie takéto niečo nestane, však?" znova som sa rozplakala a zavrela som sa v izbe.

"O čo ti preboha ide? Na čo narážaš?" už zvýšil hlas aj on a vtrhol za mnou do izby.

"Nechaj ma! A Nekrič po mne.. Tiež si v mojom byte ak si zabudol!"

On:

"Fajn, nemusím byť!" povedal som a prešiel k postieľke, kde práve začínala plakať Rosie. Vzal som ju na ruky a otočil sa naspäť k nej. Potom som okolo nej prešiel a vyšiel z izby von.

Ona:

Vyplašene som pozerala, čo robí.. "Kam ideš?" utekala som za nimi.

"Povedala si, že ťa mám nechať, tak to robím. S Rosie ideme ku mne." oznámil a vzal z vešiaka Rosienu malú bundičku. Obliekol jej ju, na hlavu nasadil čiapočku a do rúk vzal svoj kabát.

"To nemyslíš vážne.." plakala som.

On:

Jej slzy mi takmer podlomili kolená. Chcel som byť na ňu naštvaný, no keď som videl jej pohľad, vzdal som to a sklonil som hlavu. "Čo to preboha robíme, Ashley?"

Ona:

"Ja neviem.." schovala som si tvár do dlaní. "Prepáč mi. Neviem aké je to mať mamu, neviem aké je to mať vôbec nejakú rodinu.. Trápi ma, že ani tá tvoja ma nemá rada."

"A kvôli tomu sa máme my dvaja hádať? To ti na nich záleží viac ako na mne?" podišiel ku mne a voľnou rukou ma objal.

"Nie, ale.. Je to predsa tvoja rodina. Tebe na nich záleží.."

"Časom sa to spraví.. Zvyknete si. Obe. A ak nie, tak na vás budem pekne naštvaný ja."

"Prosím nechoď s ňou preč.. Ste všetko, čo mám.." šepla som a oprela som si hlavu o jeho plece.

"Nikam nejdeme, zlatko." zašepkal a pevne ma stisol. V tom momente sa Rosie strašne rozplakala.

"Zobudili sme ťa, anjelik.. Prepáč.." povedala som a pohladkala som ju po líčku. Zamrazilo ma. "Bože, veď ona horí... Je strašne horúca."

On:

Zamračil som sa a priložil jej ruku na druhé líčko. Prepadla ma panika, neviem, čo mám robiť, keď je choré bábätko, pretože ona určite bola..