Ona:

 Pobozkal ma, no aj keď sa mi to páčilo, radšej som sa odtiahla a tvárila som sa,že zaspávam. Nejako som proste nechcela, aby to skončilo tak ako vždy. Sexom... Bol totiž iný. Lepší. Dlho som predstierať, že zaspávam nemusela, pretože som zaspala takmer hneď. Ráno som sa zobudila so strašnou bolesťou hlavy, ale keďže už mám overený protiliek, rýchlo ma to po studenej sprche prešlo. Chlapec ešte sladko spal a bol neuveriteľne zlatý a zároveň sedy. Na včerajší večer som si napodiv pamätala celkom dobre, no jeho meno si teda nepamätám. Obliekať som sa neobliekala, tak som sa iba zabalila do deky a objednala niečo dobré na raňajky. Naklonila som sa k nemu a jemne som ho poťukala po pleci ."Vstávaj.."

On:

 Pri jej geste som sa len pousmial a takisto zatvoril oči. Mala pravdu, nebolo by to ktovieaké rozumné.. Zaspal som v priebehu pár minút a zobudil sa až na to, ako ma niekto štuchol do pleca. "Mmmmešte nie." zamrmlal som, otočil sa na druhý bok a lepšie sa schúlil pod perinu. Darmo, som sedmospáč, zaspím takmer vždy a všade..

"Ale áno už hej. Nebudeš mi tu predsa vyspávať." zasmiala sa a začala ma štekliť.

"Nieee!!" zasmial som sa a rýchlo som jej chytil ruky. Nútene som otvoril najprv jedno oko. "Ešte chvíľku."

"Fajn..Kým neprídu raňajky, inak ti všetko zjem."

"Nezješ." stiahol som ju k sebe a uväznil v pevnom objatí.

"Ty si strašný."  zasmiala sa a snažila sa vyslobodiť.

"Nepustím ťa." zasmial som sa, nakoniec som sa však posadil a pretrel si tvár. "Koľko je hodín?"

"Neviem.. Ale môžem ísť pozrieť, ak ma pustíš." pozrela na mňa.

Ešte raz som ju stisol a potom som ju pustil. Ja sa sa zatiaľ vyhrabal z postele a prešiel sa do kúpeľne opláchnuť.

"Pol jednej... A ja som pred desiatimi minútami objednala raňajky." zasmiala sa.

"Možno nám aj tak namiesto nich donesú obed." vyšiel som s úškrnom z kúpeľne a obliekol si svoje rifle a tričko.

Navliekla si na seba šaty a prstami si prečesala vlasy. "Nech hlavne niečo donesú, lebo som taká hladná, že ťa asi zjem."

"Nech sa páči, možno ma ani nebudú hľadať." zasmial som sa, no len čo som to dopovedal, na nočnom stolíku začal vyzváňať môj mobil. Chalani.. "Doriti." prebehol som k nemu a zodvihol. "Áno, už som na ceste." povedal som a hneď aj zložil. O jednej mám byť v štúdiu, bude to celkom dobá naháňačka.

"Tažke z môjho výdatného obedu asi nič nebude, čo?" zasmiala sa. "Frajerka ťa zháňa?"

"Keby mala ktorá." zasmial som sa. "Kolegovia. Už som mal byť v štúdiu a skúšať."

"Čo?"

Pozrel som na ňu a zasmial sa. "Asi ma nepoznáš, čo? To je dobre, konečne niekto.."

"Veď poznám ťa.. ale iba jeden deň. Z toho si väčšinu spal a ja tiež." zasmiala sa.

"Takže nepoznáš." zasmial som sa. Na dvere práve niekto zaklopal.

"Ale najesť sa so mnou ešte naješ, či??"

"Ak ma nevyženieš, ostanem."

Prevrátila očami a išla som otvoriť. V priebehu desiatich minút sme zjedli všetko, čo nám doniesli a to nám toho doniesla poriadne veľa. "Za takýto obed sa nedoplatíme." zasmial som sa, aj keď bol skvelý.

"To je ten najmenší problém." zasmiala sa a vytiahla svoju napchatú peňaženku.

"Nechaj tak, platiť budem ja. A žiadne odvrávanie, ja som tu chlap." zasmial som sa.

Ona:

"Vážne??"  nadvihla som obočie a pohľadom som zavadila o jeho rozkrok. Zo srandy samozrejme. Začala som sa smiať. "Koľko zarábaš? Kto zarába viac bude platiť."

"Chceš tým naznačiť, že nie?" nadvihol obočie a zasmial sa. "No, ty si sa pýtala.. na konte mám pár miliónov."

"Ja ich tam mám tucet." zasmiala som sa.