Ona:

"No tak toto bude ťažké." Zasmial sa. "Ale aj tak platím ja a viac sa o tom nebavím."

"Vkľude.." zasmiala som sa a zjedla som poslednú hranolku. Áno. Povedzte v hoteli, že chcete raňajky a oni vám donesú hranolky. Zdravá strava nadovšetko.

On:

Mám rád dievčatá, čo neprotestujú. "Tak ja teda idem, snáď.. ešte sa niekedy uvidíme." usmial som sa na ňu.

Ona:

"Snáď.." usmiala som sa. Smutne. Zase zostanem sama, pohybujem, že sa ešte stretneme. Bude mi chýbať, je s ním sranda..

"Daj mi svoje číslo." vyhŕkol.

"Á.. ozaj." zasmiala som sa a vymenili sme si telefóny. Navzájom sme si naťukali čísla a vymenili si ich zas naspäť. Uložila som sa mu tam pod menom The wasted girl.

"Snáď si zapamätám, kto si." zasmial sa. On sa do môjho telefónu uložil normálne.

"Takže Harry.. Dovidenia pán Potter."

Prevrátil očami. "Ďalší, čo ma tak oslovil.." zasmial sa. "Tak teda niekedy, možno zase na párty." ešte raz ma objal, potom si vzal svoje veci a nenápadne sa snažil dostať von z hotela. Podarilo sa..

Nechala som všetko tak, vzala si veci a po pár minútach ako odišiel Harry, to meno je božské, som odišla aj ja naspäť do svojej ďalšej hotelovej izby. Tie hotely mi už začínajú liezť na nervy. Ale tak aspoň nemusím upratovať ja. Hi. Večer som sedela  na posteli s mokrými vlasmi v turbane, maskou na tvári a nalakovanými nechtami na nohách aj na rukách, úplne bez pohnutia. Z reprákov mi hrala hudba, no nevnímala som ju. A že prečo stále chodím na nejaké párty.. Neznášam tento pocit osamelosti.

On:

Manažér ma pekne zvozil za to, že meškám, čas sú prachy a viac si to dovoliť nemôžem. Fakt nutne potrebujem trochu slobody.. Chalani našťastie neboli nahnevaní, že museli čakať, boli sme tam teda o hodinku dlhšie. Večer, keď som sa znova vrátil do svojho bytu som si dal poriadnu sprchu a sadol si pred telku. Som zvyknutý na to, že som v byte sám, no teraz mi prišiel akýsi veľmi prázdny. Vzal som do rúk mobil a bezmyšlienkovite napísal esemesku slečne Wasted girl. Musel som sa pousmiať. ,Máš na mňa aj teraz čas?, rýchlo som naťukal a odoslal, až potom som si však uvedomil, že to nemuselo vyznieť tak, ako som to myslel..

Ona:

 Keď som sa vrátila z kúpeľne, kde som si hodinu zmývala tú prekliatu masku z tváre, našla som si smsku. Od Harryho. "Na teba vždy." uškrnula som sa a odoslala som odpoveď. To aby som sa išla prezliecť, pyžamo s mackou Pu na mne nikto nesmie vidieť.

On:

,Tak ak máš chuť, príď ku mne., odpísal som jej spolu s mojou adresou. Nechcel som byť sám a ona mi prišla ako milé riešenie. Včera a vlastne aj dnes mi s ňou bolo fajn.

Ona:

Rýchlo som zo seba spravila iného človeka a objednala si hotelový taxík, ktorý ma zaviezol k jeho bytu. On asi rád upratuje, keď nebýva v hoteli. O chvíľku som už stála pred jeho dverami.

On:

Hneď, ako som tú SMSku napísal, trochu som upratal paplón v spálni, schoval džúsy do chladničky a potom som začul klopanie. Pobral som sa k dverám a s úsmevom jej otvoril. "Teší ma, že si prišla." hneď som ju objal a odstúpil, aby mohla vojsť dnu.

"Ja viem.." zasmiala sa a objala ma. "Stihol si skúšanie?"

"Stihol. Šéfko bol nasratý, tak som musel ostať dlhšie, ale inak všetko v pohode. Čo tvoj deň?"

"Spravila som si deň pre seba. Kým môžem." zasmiala sa.

"Takže oddych." usmial som sa. Zavrel som za nami dvere. "Dáš si niečo?"

"Nohy na stôl." zasmiala sa, sadla si na gauč a hneď si ich vyložila. "Ale aj niečo na pitie by bodlo."

"Aké pitie máš na mysli?" zasmial som sa.

"Radšej nič alkoholické."