Zatiaľ nám robíte radosť, len tak ďalej ;)

Ona:

Chvíľku sme na seba len v tichosti pozerali a on mi neprestajne stískal ruku. Ako keby do mňa prenášal jeho bezproblémovosť. "Nechajme tomu voľný priebeh, dobre? "   

"Nikto nič netlačí, všetko prebieha voľne." zasmial sa.  

"Nerob si zo mňa srandu, lebo dostaneš." zasmiala som sa.    

"Čo dostanem?" uškrnul sa.   

"Bitku." zasmiala som sa. 

"To nie, radšej jedno objatie." nahodil úsmev a objal ma.  

"Ach.." zasmiala som sa a objala som ho. Chvíľku sme zostali v objatí a..páni..bol to fakt dobrý pocit. Hlavu som si oprela o jeho a rukami som ho pevne objala. Cítila som sa bezpečne a nachvíľku som sa zabudla na svoje pochybnosti o tom, čo robím. Pritúlil si mak sebe, zavrel som oči a vychutnával si krásnu chvíľku v objatí.

Jemne ma hladkal hore-dolu po chrbte a po chvíľočke sa znova ozval. "Vivi?" zašepkal. Nechcel pokaziť túto atmosféru. Ako pekne mi skrátil meno. Tak ma volal otec, keď som bola malá, už ma tak volá iba občas. Teraz som proste Vivien. Ale zjavne nie pre každého..

"Áno?" šepla som naspäť. Ani mne sa nechcelo hovoriť nahlas.  

"Bola by si ešte proti jednému malému prekvapeniu?" mierne sa odtiahol a usmial sa na mňa.  

"Ehm..Neviem čo to je, takže nemôžem byť proti, lebo som zvedavá." uškrnula som sa.             

Zasmial sa, natiahol sa po košíku a vytiahol z neho dve misky pudingu. "Toto som robil sám." usmial sa.  

"Mňam.." zasmiala som sa. "Ešte že som nebola proti."   

Zasmial sa, dal mi do ruky jednu misku a lyžičku. "Snáď sa neotráviš.."   

"Keď tak by sme sa otrávili obidvaja." zasmiala som sa.  

"Lepšiu smrť si neviem predstaviť." usmial sa na mňa.  

"Prestaň." zasmiala som sa. 

"Tak teda, dobrú chuť." zasmial sa. 

"Dobrú chuť."

On:

Sledoval som ju, ako si vychutnáva puding a musel som sa usmievať. Keď sme dojedli, vyšli sme znova von, prešli po cestičke k jazeru a sadli si na lavičku. Nad našimi hlavami sa už týčil mesiac a nebo bolo posiate hviezdami. Nádhera, obzvlášť, keď pri mne sedí ona a robí mi spoločnosť..

Ona:

Nikto sa neotrávil, dal si znova záležať a aj ten puding urobil dokonalým. Po výdatnej večeri sme vyšli von a sadli sme si na lavičku. Vyložila som si nohy a objala som si ich rukami, aby mi bolo teplejšie. Obloha bola krásna, mesiac svietil a odrážal sa na hladine jazierka a spolu s ním aj kopu hviezdičiek. Jedna veľká nádhera.    

"Je ti zima?" pozrel na mňa, ale hneď som sa ku mne prisunul bližšie, dal si dole svoju mikinu, prehodil mi ju cez ramená a ešte ma objal.

"Ďakujem, ale teraz bude zima tebe." pozrela som na neho. Oprela som si o neho hlavu. Je fakt úžasný, toto pre mňa ešte žiadny chalan neurobil, aj keď je to iba maličkosť. No mne práve na maličkostiach veľmi záleží.  

"Nebude, ja som v pohode." usmial sa na mňa. Maásíce na sebe len tričko s krátkym rukávom, ale radšej zohrejem ju, každá drobnosť sa počíta, pomyslel si.  

"Nie že ochorieš. Môžme ísť dnu." povedala som a sama od seba som ho jemne pohladila po ruke. 

"Neochoriem, neboj sa. Mám tuhý korienok." zasmial sa. Nechcel ísť dnu, takto mu bolo dobre.. "Ale ak chceš ty."      

"Pochybujem, že ti nie je zima." uškrnula som sa. "Máš husinu." 

"Tá je z teba." uškrnul sa. "Ani nevieš, čo so mnou robíš.." 

"Ou..už viem. Robím ti husinu." zasmiala som sa.

On:

"Keby len husinu.." pohladil som ju po líčku a jemne pootočil jej tvár smerom ku mne. Dlhšie som to nevydržal, musel som jej dať aspoň maličký, aj keď úplne letmý bozk.

Ona:

Dal mi pusu. Aj keď jemnučkú, bola to najkrajšia pusa akú som kedy dostala. Usmiala som sa na neho a objala som ho. Ruky si schoval do rukávov jeho mikiny. Museli sme vyzerať vtipne. "Vážne nechceš ísť dnu?" zasmiala som sa.  

"Tak poďme, predsa je tam teplejšie." Objal ma a presne takto sme nejakým zázrakom prešli do chatky. Neodmietla ma. To znamená, že mám nejakú šancu. V duchu sa usmial.  

Presunuli sme sa dovnútra a zabalili sme sa do deky. "Lepšie však?" uškrnula som sa.  

"Omnoho." usmial sa, zavrel oči a objal ma. "Aj keď, bol by som to vydržal."  

"Čo keby si chytil nejakú chrontu. Ako by si vysvetlil, že si večer sedel vonku v krátkom tričku." zasmiala som sa.

On:

Zasmial som sa. "Tak, že som svoju mikinu dal tej najúžasnejšej žene pod slnkom. A stavím sa, že keby to spíšem do piesne, bol by z toho hit a ženy by sa topili od závisti." žmurkol som na ňu.