Baby, čo by ste povedali na to, keby sme s Katy niekedy spravili TWITCAM? Keď už všetci, chceme to vyskúšať aj my, len nevieme, či by to niekto pozeral.. :D čo vy na to, sledovali by ste nás?? :D

Ona:

"Opováž to spraviť. Ja nepotrebujem žiadnu závisť ani nič podobné." vrátila som mu žmurknutie. 

"Tak to ostane len medzi nami, naše malé tajomstvo." uškrnul sa.  

"Neviem či je to tajomstvo zrovna malé, ale dobre..Skúsiť to môžeme." povedala som ticho s úsmevom.  

"Naozaj?" pozrel mi do očí a usmial sa. 

Už len preto, aby som sa mohla pozerať do tých tvojich krásnych očí.."Aj keď sama neverím, že s tým súhlasím, tiež ma niečo k tebe ťahá. Len to neberme hneď veľmi vážne.."

"Neverím, že si to povedala.." rozosmial sa, stisol ma, zdvihol do vzduchu a zatočil sa so mnou. 

"Heej, daj ma dole." zakričala som so smiechom. "Chceš aby som ti vrátila ten puding?" So smiechom ma položil naspäť na podlahu, ale objímal ma stále. "Ty si tak zlatý.." usmiala som sa a objala som ho. "Voči tebe nemám vybudovanú obranyschopnosť." uškrnula som sa.  

"Ani ju nebuduj.." prosebne sa na mňa usmial a znova mi dal úplne maličký božtek.    

"Už asi ani nechcem." usmiala som sa a pohladila som ho po líci.   

"Ako je možné, že sa to stalo tak rýchlo.." zašepkal a usmial sa na mňa. 

"Neviem..Asi si ma zhypnotizoval svojimi krásnymi očami." uškrnula som sa.

On:

Neviem, či si to všimla, ale začervenal som sa.. "Skôr ty mňa, tou pierkovou sukničkou." uškrnul som sa. "A neskôr.. neskôr úplne celá."

Ona:

"Už som ti chcela vynadať. " zasmiala som sa. Je neuveriteľne rozkošný. Líčka sa mu sfarbili do červena, ešte som nezažila, aby sa nejaký chalan pri mne červenal.  

"Nedovolil by som si byť drzý. Ani to neviem.." zasmial sa a chytil ma za ruku. 

"Máš ty aj nejaké zlé vlastnosti?" usmiala som sa a pozrela som mu do očí.  

"Myslím, že ich je dosť. Možno na ne neskôr prídeš.." uškrnul sa. 

Usmiala som sa, no nestihla som mu ani odpovedať. Zazvonil mi telefón. Otec..To snáď nemyslí vážne. Naozaj sa s ním budem musieť porozprávať. Zrušila som ho, rozhovor si necháme až na doma. "Budem musieť ísť. Otec by ma už naozaj nemusel kontrolovať, no stále to robí takže.." prevrátila som očami, no znova som sa usmiala. "Ďakujem, že si ma sem zobral. Nič krajšie pre mňa ešte nikto nenachystal, vážim si to." 

"Takto skoro?" trochu zosmutnel. 

"Ja viem..Prepáč mi to." S mojím otcom to bude mať ešte ťažké, ak by to teda naozaj medzi nami vyšlo. Otec bol vždy veľmi prísny na tých, ktorý sa opovážili priblížiť k jeho dcére. No mal na to dôvod. Vie aké to je mať zlomené srdce..  

"To je v poriadku, veď.. stretneme sa ešte, nie?" usmial sa na mňa.  

"Áno, jasné..Tento týždeň mám krátky, robím len tri dni, tak..ak by si mal čas aj ty, mohli by sme si túto utajenú misiu zopakovať." usmiala som sa.   

"Znova tu?" zasmial sa. "Nachystám aj sviečky?" 

"Napríklad." uškrnula som sa.  

"Zajtra?" 

Prikývla som. "Zajtra." 

"Prídem po teba. Znova v tom istom čase?" usmial sa.  

"Ja mám zajtra voľný celý deň, takže záleží na tebe."  

"Ja takisto. Najbližší týždeň mám voľný celý."

"Komu lepšie." 

"Môžem ti robiť spoločnosť v bare." zasmial sa. 

"V sobotu robíme samba párty. Čakám ťa tam." zasmiala som sa.  

"Ach nie, to je môj koniec." zasmial sa. "Dovtedy by si ma mohla naučiť tancovať."  

"Môžem ak veľmi chceš, ale teraz už naozaj musím." otec znova volal. "Už idem." povedala som nervózne a zrušila som hovor. "Dlho som s nikým.. nerandila. Musí si zvyknúť."  

Zasmial sa. "Ako pekne si to nazvala. Tak už viem, na čom som." uškrnul sa, vzal moju tvár do dlaní a nežne ma pobozkal.

Tak ako sa večer pekne začal, tak zle skončil. S otcom som sa pohádala. Začalo sa to hneď ako som sa jemným bozkom rozlúčila s Niallom a vošla dnu. Čakal ma v obývačke a hneď ako som za sebou zatvorila dvere, vstal a prišiel do chodby. Ani nepočkal kým sa vyzujem a začal. V portugalčine, čo znamená, že ide do tuhého. "Kde si s ním bola?" pozrel sa na mňa s nadvihnutým obočím. "Ty si ma špehoval, keď som odchádzala?" odložila som si topánky. "Už v bare som si všimol, že sa k sebe máte." jeho hlas bol pokojný, no bolo cítiť, že sa ho musí ovládať. "Kde si s ním bola?" zopakoval svoju otázku. "Vonku." mykla som plecom. Fakt to preháňa. "Vivien toho chalana pozná takmer celý svet, je bohatší o toľkokrát ako je odo mňa mladší.." prestal kontrolovať svoj hlas a ja som si uvedomila o čo mu ide. "Takže ty si myslíš, že som ako mama? Že som si s ním začala iba kvôli jeho peniazom??" v zvýšenom tóne hlasu som nezaostávala. "Ja neviem, čo si mám myslieť, len nechcem, aby si to mysleli ostatní." rozhodil rukami. "Odkedy ťa zaujíma, čo si myslia ostatní?? A navyše..keby si aspoň trochu vedel ako to je..!" spravila som kratšiu pauzu, aby som potlačila slzy a aby sa mi nezlomil hlas.