Tak, ten twitcam teda bude.. :D Kedy, to vám ešte dáme vedieť :) 5..

Ona:

"Presne pre toto som ho zo začiatku chcela odmietnuť. Bála som sa.. stále sa bojím toho, keď to odhalí nejakí novinár. Odhalili tvoju minulosť a to ani nie si mladý spevák uctievaní kopou teenageriek a napísali o tebe ten sprostý článok..Myslíš, že ma nenapadlo, čo by si mohli vymyslieť tentokrát? A určite by to nebol len jeden článok. Ale to by nebolo nič oproti tomu, že môj vlastný otec o mne pochybuje a prirovnáva ma k niekomu, kým pohŕdam." rozplakala som sa, vytrhla som sa z jeho rúk, ktoré ma chceli zachytiť a ušla som do izby. Nahnevane som zabuchla dvere a zamkla som.

S otcom sa nehádame často, o to viac to potom bolí..Urazil ma, naozaj si myslel, že mi ide o peniaze? Chvíľku stál pri dverách, klopal a snažil sa ma odtiaľ dostať von. "Vivien..prosím ťa otvor. Nechcel som, aby si sa nahnevala, prepáč mi. Porozprávajme sa.." snažiť sa snažil, ako mladšiu by ma možno obmäkčil, no čím som staršia tým som tvrdohlavejšia. To mám po ňom, tak si asi myslel, že láska k peniazom po mojej "mame" sa prejavila tiež. To nie je fér..prezliekla som sa a schovala som sa pod paplón. Konečne sa nájde niekto, kto dokáže vo mne vyvolať všetky tie romantické príznaky.. Niekto tak dokonalý a musí byť slávny a bohatý..Pri tom ja to vôbec nepotrebujem a samozrejme, že nechcem, aby si to o mne ľudia mysleli a hlavne nie môj otec. Ale mám problém normálne to vysvetliť jemu a nie ostatným.

Druhý deň doobeda som sa odomkla až keď otec po desiatich minútach ospravedlňovania sa za dverami do mojej izby, musel odísť do práce. Zavolala som k nám Alessandru, ktorá jediná chápe ako to je. "Ten chlapec bol do teba blázon ako ťa prvý krát uvidel. Pochybujem, že nevie tancovať, len bol z teba tak mimo, že nevedel načo má nohy." snažila sa ma povzbudiť s úsmevom. 

"Otec to nechápe..Na takú lásku už asi ani neverí. Neverí, že človek sa môže tak ľahko...zaľúbiť?" spýtala som sa viac menej sama seba. Zaľúbila som sa? Vždy keď si na neho spomeniem, mám nutkanie usmiať sa. Tá jeho rozkošnosť sa mi dostala pod kožu, poriadne hlboko.

"My Brazílčanky ,teda väčšina (o mojej "mame" má rovnakú mienku ako ja), máme dar omotať si mužov okolo prsta, aj keď to nechceme. A ty taká čokoládová krásavica si sa vôbec nemusela snažiť  a blonďáčik je z teba paf. No a zjavne írski muži majú takú schopnosť tiež." už som sa musela smiať a smiala sa aj Alessandra. "Dokopy ste teda ideálny pár." Alessandra vždy vie ako človeka povzbudiť. Niekedy je taká aká je, teda pekne otravná, no je to tá najlepšia kamarátka akú mám. Bola u nás do piatej poobede, potom išla k svojmu priateľovi. Alessandra sa vydávať nechce, rada žije.. dajme tomu, na divoko. Ja som upratala, odignorovala ďalší hovor od otca a išla som sa pomaly chystať. Dnes vonku celý deň lialo, čo mi zo začiatku nedodávala na nálade, no teraz mi to už bolo jedno. Obliekla som sa farebne, aby som svojej už trocha vylepšenej nálade pomohla a potom ju už úplne vylepšil Niallov úsmev a jeho modré oči, ktoré teraz svietil ešte viac, pretože mal modrú mikinu. Vošiel, vlastne vbehol do našej chodby s kapucňou na hlave, ja som sa nachvíľku schovala do jeho objatia." Ahoj." šepla som a venovala som mu najkrajší úsmev aký som len mohla.

On:

Keď som odchádzal a nastupoval do auta, započul som znútra zvýšené hlasy. Síce tlmene, ale bolo jasné, že sa s otcom hádajú. Určite kvôli mne.. Moja povznesená nálada bola fuč. Nastúpil som do auta a vrátil som sa domov. Chalani vyzvedali, kde som bol, no akosi ma prešla nálada chváliť sa tým. Zavrel som sa do izby, prezliekol sa a zaľahol do postele. Po pár minútach za mnou prišiel Liam, tak som mu to celé vyklopil. Úplne od začiatku, ako som za ňou bol, ako sme sa dohodli na dnešku, ale aj to, že jej otec má niečo proti mne. "Ak ju naozaj chceš, vieš, že si musíš získať aj jej otca. Buď milý aj k nemu, rob jeho dcéru šťastnou a uvidíš, že aj jeho to obmäkčí." žmurkol na mňa s tým sa vyparil s izby. Má pravdu, nejako to už len vymyslím. Na druhý deň som sa nemohol dočkať večera. Keď sa blížila siedma hodina, naskočil som do auta a šiel som znova po ňu. Vonku bol strašný lejak, z auta som rýchlo prebehol k nim na verandu a potom k nej do chodby a objal som ju. "Ahoj." usmial som sa a pritúlil som sa k nej. Vzápätí som jej pozrel do očí s ospravedlňujúcim výrazom. "Prepáč mi. Nechcel som, aby ste sa s otcom hádali.."  

"Ty si to počul?" trošku sa odo mňa odtiahla a zmätene sa na mňa pozrela. 

"Nepočul som o čom sa bavíte, ale domyslel som si.."

Povzdychla si a spustila ruky k telu. "Pozri..tu ani nejde tak o teba ako o môjho otca. Aj keď ich neznáša, pohádali sme sa zase kvôli nim, kvôli peniazom.. myslel si, že idem v maminých šľapajach. Ale ja nejdem." pozrela na mňa vážnym pohľadom.   

Pristúpil som k nej a pohladil som ju po líčku. Potom som jej jemne nadvihol hlavu a pobozkal ju. Nežne, ale zato dlhšie a trochu odvážnejšie, ako včera. "Viem, že nejdeš. Neviem ako, ale viem to. Verím ti."

Ona:

Ten krásny bozk ma znova upokojil. "Máš novú schopnosť." pousmiala som sa.

"Akú?" usmial sa na mňa.  

"Takú ako ja." usmiala som sa.

"Áno, aj ja viem, že ti môžem veriť. V hocičom."  

"Ideme? Potrebujem trošku vypnúť."