Prepáčte, teraz bol trochu zhon, ale už je tu :) Zajtra budú dve, dnes už je málo času.. :D 5..

On:

"Jasné, poď." zasmial som sa, otvoril som dvere a spolu sme vbehli do dažďa. Rýchlo sme nastúpili do auta a odviezli sa na naše miestečko.  

"Dnes ani sviečky nebudú, čo?" uškrnula sa, keď sme zastavili pred chatkou. 

"Vonku asi nie. Ale vnútri je všetko nachystané, iba ešte nesvietia." vystúpili sme z auta a rýchlo prebehli do chatky. Zavreli sme dvere, v šere som nahmatal zapaľovač a postupne začal zapaľovať rad za radom každú sviečku. Zabalili sme sa do deky a otvorili si čipsy. So sebou som si ich vo vaku doniesol 5 balíčkov. "To tu plánuješ aj nechať, však?" zasmiala sa, keď som ich vybral z vaku.  

"Ehm, no, to je u mňa tak na posedenie." zasmial som sa. 

"Rád papáš?" 

"Asi až priveľmi rád. Ale podelím sa." zasmial som sa, usadil som sa pohodlne pri ňu a ponúkol ju. 

"Ó, ďakujem." uškrnula sa a ponúkla sa.  

"O jedlo sa delím len s ľuďmi, na ktorých mi záleží. Je ich len pár, tak si to váž." uškrnul som sa.  

"Vážim si to." prikývla s úškrnom. "Je to neuveriteľná pocta."  

Zasmial som sa. "Čo keby sme tu dnes aj ostali?"

"Spať?" pozrela na mňa. "Nemám tu veci, ale ako rebélia otcovi by to bolo dobré." uznanlivo prikývla, no potom sa zasmiala.  

"A aké veci tu potrebuješ? Jedlo máme to je hlavné." zasmial som sa.  

"Pre teba."

"A čo by si ešte chcela?" uškrnul som sa.  

"Pyžamo?" zasmiala sa.   

"To netreba, chvíľku vydržíš aj takto. Ale dobre, nebudem ťa teda presviedčať. Možno inokedy." usmial som sa.

Ona:

Zasmiala som sa ako postupne povolil. "Presne, veď máš voľný celý týždeň. V sobotu vás čakám na samba párty, nezabúdaj." uškrnula som sa. 

"Mám zobrať aj zvyšok perepúte?" zasmial sa.  

"Vkľude. Ak vám teda nebude vadiť, že tam už nebudú žiadny veľký ujovia, ktorý by vás strážili pred ehm.. nažhavenými fanúšičkami a zvedavými novinármi." zasmiala som sa.   

"My sme si na to už zvykli. Tí ujovia tam boli len preto, aby si sa ty neželane nedostala do nejakého časopisu." žmurkol na mňa.  

"Áno a tak preto niekto radšej natočil to video." Zasmiala som sa.  

"Náhodou je to video podarené." zasmial sa. To ako si len podupkávam nohou radšej nekomentujem, pomyslel si.  

"Dosť už o tom videu." zasmiala som sa. 

Zasmial sa. "Dobre. Ale musím ťa uistiť, že si v ňom úžasná."    

"Ďakujem.." zasmiala som sa a sklonila som hlavu.  

Usmial sa na mňa a chytil ma za ruku. "Si úžasná stále." 

„O nič viac ako ty." usmiala som sa a pozrela som mu do očí. "Som rada, že som ťa stretla."   

"Aj ja som veľmi rád." pobozkal ma.

Celý večer sme sedeli opretí o seba a rozprávali sme sa. Povedal mi viacej o ňom, jeho rodine, o tom ako sa s chalanmi našli. Má celkom zaujímavý príbeh. "Nikdy by som nenabrala odvahu prihlásiť sa do takej súťaže, máš môj obdiv." skonštatovala som nakoniec.

On:

Veľmi trpezlivo ma počúvala teraz zase ona. Povedal som jej v podstate celý môj príbeh. "Aj ja som sa najprv hanbil. Ale potom som sa premohol. Oplatilo sa." zasmial som sa. 

"Potom si sa nemal začo hanbiť." usmiala  sa a stisla mi ruku.    

"Predstav si, že pred tebou je dvetisíc ľudí, plus štyri slávne osobnosti, ktoré rozhodnú, či pôjdeš ďalej, alebo nie.. Tých som sa hanbil." zasmial som sa.   

"Ja by som sa hanbila úplne všetkých, takže..keby som sa tam aj prihlásila, ušla by som odtiaľ." zasmiala sa. 

"Niekto by ťa nakoniec prehovoril, aby si zostala, tak ako mňa." 

"Kto ťa prehovoril?"  

"Mama. Šla tam so mnou, keď už som sa prihlásil, nedovolila by mi len tak zutekať."  

"Asi nájdem nejaké videjká odtiaľ." uškrnula  sa.  

"Opováž sa. Bolo to strašné.." zasmial som sa.

"Ty mi to zakazuješ?" nadvihla obočie a uškrnula sa. 

"Áno, zakazujem." zasmial som sa. 

"Mne teda nebudeš nič zakazovať. Maj úctu k starším." zasmiala sa. 

"Nie si zas o toľko staršia." zasmial som sa.

"Ako vieš? Nevieš koľko mám rokov." uškrnula sa. 

"Ale viac ako tri roky to nebudú.." zasmial som sa.