Choď na obsah Choď na menu

Made in Brazil 17

12. 9. 2012

Ako ospravedlenenie, že včera nebola žiadna časť tu dnes máte dve ;) 5..

Ona:

"Portugalčina nie je moja silná stránka." zasmial sa. "Viem len po španielsky, ale toto som pochopil." pobozkal ma. "Dobrú noc."   

Zasmiala som sa a oprela som si hlavu o jeho hruď. Mohla som vkľude zaspávať a počúvať ako mu bije srdce.  

Objal ma a pritúlil k sebe. Zavrel oči a s úsmevom na perách počúval môj pravidelný dych.  

Nechcem, aby to prvý krát mal len tak..Ja som to mala len tak a ľutujem to doteraz. Máme na to čas, najskôr sa musím lepšie spoznať. Inak. Keď som sa ráno zobudila v posteli už nebol. Opláchla som si v kúpeľni tvár, umyla zuby, rozpustila som si vlasy a obliekla som si tričko a legíny. Našla som ho v kuchyni, robil raňajky. "Bom dia." usmiala som sa a objala som ho zozadu. Robil praženicu, mňam.

On:

Zaspal som pomerne rýchlo, vkradla sa mi ešte aj do snov. Videl som ju, ako sa smeje a musel som sa usmievať aj ja. Keby ma niekto v takomto spánku videl, pomyslí si, že som hodný na liečenie. S úsmevom som sa aj zobudil. Vivi ešte spala, tak som sa potichu presunul do kuchyne a začal robiť raňajky. Jediné jedlo, čo viem poriadne je praženica, to chutí asi každému, nič tým nepokazím. Keď sa za mnou ozvala, automaticky som sa usmial. "Dobré ráno. Hladná?" otočil som hlavu a dal jej bozk na líčko.

"Aj hej." usmiala sa a oprela sa vedľa o linku. "To vždy budeš robiť raňajky?" uškrnula sa.   

"Ak budeš chcieť." pozrel som na ňu s úsmevom. Naložil som praženicu na taniere a aj s oblohou ich položil na stôl. "Bon Appetit." usmial som sa na ňu. 

"Ďakujem aj tebe." zasmiala sa a pustili sme sa do jedenia.   

"Chutí?" uškrnul som sa. Asi som ju trochu prekorenil..  

"Jasné. Ja mám rada štipľavé." zasmiala sa     

"Prepáč, trochu mi to nevyšlo.." zasmial som sa.   

"Mne to chutí, naozaj."  

"Ale ak by nie, tak povedz, spravím druhú."  

"Prestaň už." 

Zasmial som sa a radšej som bol ticho. Najedli sme sa a potom sme sa spolu znova zvalili do postele. "Najradšej by som sa odtiaľto ani nepohol celý deň." pritúlil som sa k nej.   

"Veď sa ani nemusíš. " usmiala sa.  

"Ostaneme celý deň tu?" uškrnul som sa.  

"Ak chceš. Ja mám dnes voľno." uškrnula sa a pozrela na mňa. 

Silno som ju stisol. "Tak potom je to jasné." zasmial som sa a pozakrýval som nás paplónom.

Ona:

Je tak starostlivý. S úsmevom som ho silno objala. "Môžem si ešte chvíľku pospať, však?" 

"Samozrejme. Mám ťa uspať?" uškrnul sa.

"Máš na to nejakú metódu?" zasmiala som sa.   

"Neviem, môžem ťa niečím ovaliť, alebo.." zasmial sa. 

"Ty si hnusný." zbila som ho vankúšom.   

Rozosmial sa a podarilo sa mu chytiť ma. "Alebo ti môžem zaspievať, ak chceš."  

"Áno, prosím." usmiala som sa. Znova sme si kľudne ľahli.

"Akú pesničku máš rada?" spýtal sa.

Niall spieva krásne. Keď k tomu začal hrať aj na gitare, bol tak dobrý, až som sa skoro rozplakala. Náhodne vybral pesničku, ktorú mám veľmi rada „I‘m yours“ a spieval ju tak úprimne, že mi srdce bilo o sto šesť, usmievala som sa ako slniečko na hnoji a fakt som mala, čo robiť, aby som neplakala od dojatia. Hudba ma vie veľmi rozcítiť a to nehovorím, čo so mnou robí on sám. Dokopy to bolo niečo krásne. Celý deň s ním bol krásny. Naozaj som nestretla nikoho starostlivejšieho milšieho. Cítim sa pri ňom ako princezná.

On:

Veľmi ma tešilo, že sa jej páčilo, ako som hral. A spieval.. Pre ňu by som spravil čokoľvek, len aby sa na mňa pekne usmiala. Celý deň sme trávili spolu v podstate len povaľovaním sa, no bolo nám svetovo. Uvarili sme si obed, pozerali telku, bozkávali sa na gauči. Boli sme sami a takto nám to vyhovovalo, ešte šťastie, že chalani sú preč.. Na večeru sme si objednali dve obrovské pizze. Naťahovali sme ich, smiali sa na sebe a ja som bol celý zababraný, no nevadilo mi to. Smiala sa, tak som sa smial aj ja.

Ona:

Pri večernom jedení pizze som si znova poplakala. Tento krát od smiechu. Objednali sme si dvojitú dávku syra a ten sa tak poriadne naťahoval, že sa nechcel ani roztrhnúť. Tak ako v tento večer som sa už dávno schuti nezasmiala. Niall mal fúzy od kečupu a ja som až ležala na zemi od smiechu. Asi dvakrát som si odhryzla z jednej pizze a potom som už nemohla..Nialll to jedol ako šialený a tak aj vyzeral. "Môžem si ťa odfotiť?" smiala som sa a utrela som si slzy.  

"Ty môžeš všetko." uškrnul sa a urobil grimasu. "Ale to je len pre tvoje oči."    

Cvakla som ho mobilom a ukázala som mu fotku. "Podarená." zasmiala som sa.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Christy - O.o

13. 9. 2012 20:31

Som v tom .. :D :D :D :D zase .. ako vieš tak užasne písať ?? .. Začínam mať podozrenie že si nejaký robot .. vo všetkom vynikáš .. všetko ti ide :D :D :D :D :D :D niečo na tom bude O.O .. :D :D :D btw : už by mohla byť nová časť :3

Ell - ♥

13. 9. 2012 19:26

úžasný, jako vždy :) těšim se na další :))

lora - ako inak :)

13. 9. 2012 16:24

no veĎ ako inak ... úžasé ako vždy :)

Natália - :*

13. 9. 2012 14:30

Je to skvele fak uzasne.. :)

teres - :)))

13. 9. 2012 13:22

juchu to je take svetove uz sa tesim na dalsiu..:)*

Annie - for Katy <3

12. 9. 2012 22:12

minule som kometar venovala marci a tak teraz venujem katy :)) dlho som necitala co som normalne lutovala pretoze som to teraz dohanala -_- ale zase nemam slvo :)) uplne nadherne pisete :)) obydve :)) (komentar je na vsetky casti od 12 :DD) a uz sa zase tesim na dalsie :))