No, veľa komentov ste nedali, ale tým, čo sadli sa asi poviedka páči :) A áno, posnažíme sa pridávať pravidelne ;)

On:

Odmalička som sníval o tom, že zo mňa raz bude hviezda. Viem, u chlapca to znie trochu divne, no mojím snom odjakživa bolo spievanie. Vypredávať obrovské sály, rozdávať autogramy a usmievať sa do objektívov foťákov na každom kroku. Nikdy sa mi to však veľmi nedarilo, spievať a hrávať na gitare som mohol akurát tak doma, pre rodinu alebo kamarátov. Keď som však šiel do X-factoru, myslel som, že sa to zmení. Netušil som však, čo sa stane..

Sú to už dva roky, čo sme sa s chalanmi našli. Dovtedy moja spevácka budúcnosť nevyzerala veľmi ružovo a to, že ma vylúčili ako sólového speváka mi tiež veľmi na sebavedomí nepridalo. No keď nás dali dokopy, vedeli sme, že nič lepšie nemohli spraviť. Odvtedy mám štyroch nových bratov, od ktorých sa málokedy pohnem na väčšiu vzdialenosť ako na vécko. Spolu to ťaháme už od súťaže, nahrali sme album, získali si srdcia státisícov fanúšikov a koncertujeme po celom svete. Voľno nemáme často, ale keď nejaké je, snažíme sa užiť si ho naplno, tak ako je to aj po tieto dni. Do Anglicka sme sa vrátili len nedávno, na zvyšok leta, teda na necelý mesiac. Blížia sa Liamove narodeniny, tak sme sa ich rozhodli patrične osláviť. Vlastne, on o tom ani nevedel, jasné, povedali sme mu, že mu chystáme oslavu, ale niečo v takomto štýle rozhodne nečakal. Vlastne to bol môj a Louisov nápad, vždy sme takéto niečo chceli vyskúšať, teraz je jedna z najlepších príležitostí. Zajednali sme teda na celý sobotňajší večer bar Made in Brazil, jeden z najvychytenejších podnikov Camdenu. Aspoň čo sme my vedeli, všetci si to tu chvália, výborné pitie, príjemná obsluha, tak sme sa to rozhodli vyskúšať tiež. Všetko tu bolo krásne vyzdobené, pripravené na skvelú párty, až na tých ochrankárov predo dvermi, ale tí sú takisto našou neodlúčiteľnou súčasťou, pokiaľ tu nechceme neželaných fotografov. A tých tu pravdaže nechcel nikto..

Po Liama sme sa vybrali len my štyria, ostatní už mali byť pripravení na mieste, keď sa vrátime. Prepadli sme ho, keď bol rozvalený na gauči a pozeral na nejaký film. V priebehu piatich minút bol však prezlečený a nachystaný na odchod, aj keď nevedel, kam sa ide, bol celý natešený. V tejto chvíli by mu človek mohol dať hocičo, tešil by sa a my sme sa na ňom smiali. Keď sme sa však dotrepali do baru, Liam otvoril ústa dokorán a neveril, že sme mu spravili oslavu práve tu. Samozrejme, vytešoval sa ako malý chlapec, ale aj tak tomu stále neveril. Spoločne sme sa celá naša skupinka usadili za stolom, keď k nám prišla obsluha, hneď sme si objednali drinky, až na Liama, ten ostáva, ako vždy, len na džúse. Obsluha bola neskutočne príjemná, stále sa okolo nás niekto zvŕtal a staral sa, aby sme vždy mali čo piť. Boli tam veľmi príjemné čašníčky, vlastne celý bar prekypoval priateľskou atmosférou. Keď nastala polnoc, svetlá zhasli a na pódium vyšli dve tanečníčky v kratučkých, vyzývavých kostýmčekoch z pierok, ktoré nám predvádzali sambu. A veru, teraz sa už bolo na čo pozerať..

Nechápal som, ako sa tak prirodzene dokáže hýbať do rytmov rezkej hudby, vrtieť zadkami a ešte sa pri tých krkolomných krokoch aj na všetky strany usmievať. Obzvlášť tanečnica v modrých šatôčkach bola naozaj dokonalá. Rozdávala úsmevy všetkým v celej miestnosti a prišla mi naozaj veľmi sympatická. Keď dotancovali svoje číslo, zožali naozaj obrovský potlesk a kde-tu bolo počuť aj obdivné výkriky.

Vyzvali tancovať ľudí. Moja ruka automaticky vystrelila do vzduchu, keď povedali, že aj ona potrebuje partnera. Nevedel som od nej odtrhnúť oči. Nie od jej kostýmčeka, od jej tváre, bola naozaj krásna.

S určitosťou som vedel, že je odo mňa staršia, no možno, keby som sa snažil. Vlastne, možno si na to zajtra ani nespomeniem, ale dnes sa chcem baviť. Keď ma zavolala hore, doširoka som sa usmial a vyskočil na pódium. Podišiel som k nej a hneď sme si podali ruky. „Vivien.“ Povedala mi a venovala mi srdečný úsmev, ktorý som jej opätoval. „Niall.“ Povedal som a jemne som jej stisol ruku. Nevedel som, čo si o mne pomyslí, pretože ako tanečný partner stojím za deravý groš, ale musel som to vyskúšať. A možno sa jej dokonca podarí niečo zo mňa vytvoriť. Možno ešte nie som taký stratený prípad..

Ona:

Nemôžem povedať, že sa nesnažil, to nie, len.. len mu tá snaha bola na dve veci. Stále sa iba smial a ja s ním a zo samby bolo len medveďku daj labku. Po útrapných minútach, po ktorých budem mať na bruchu svalovicu od smiechu, sme im  znova zatancovali len mi a všetci boli spokojní. Zožali sme poriadny potlesk a so šťastnými úsmevmi sme sa vrátili do našich šatničiek. "Ten ťa žerie, kočka." zasmiala sa Alessandra a začala to opisovať v portugalčine. A keďže ona aj bez portugalčiny rozpráva veľmi, rýchlo, s pridaním tohto temperamentného jazyka sa ju nedalo vnímať. Rýchlo sme sa prezliekli, odmaľovávať sme sa nestíhali a navyše by to bola škoda, veľmi sa mi to páčilo a vrátili sme sa k baru. Išla sa krájať veľká torta. A tým myslím, fakt veľká. Môj otec ju doniesol a potom ako upratali ich totálne zaprataný stôl, im ju tam položil. Boli v nej prskavky a to sa oslávencovi strašne páčilo. Začali sa rýchlo fotiť, aby prskavky nedohoreli a potom ich akože "sfúkol". Zatlieskali sme mu a celý bar spieval Happy birthday. To už sa vedľa mňa nejako zjavil blondiačik, v ruke mal drink a podupkával vedľa mňa. Očividne už mal niečo v sebe, no ...bolo vidieť, že je trošku nervózny.