Ešte vám to odpustím, ale teraz zase platí pravidlo 5 komentov :D

On:

"Vivi.. mrzí ma to." trhane som povedal, trošku som sa odtiahol a pozrel jej do očí. Aj ona plakala. Pohladil som jej líčko a pobozkal ju. "Nič sa medzi nás nedostane, sľúb mi to.. Nijakí novinári nás nesmú zničiť.."

Ona:

Hanbila som sa za to, že sa im to skoro podarilo. Prikývla som a chytila som ho za ruku. "Myslela som, že sa už neuvidíme.." šepla som a druhou rukou som mu vošla do vlasov. "Tak zle sa to skončilo. Je mi ľúto, že máš kvôli mne problémy."

On:

"Pre teba by som spravil hocičo." skúsil som sa usmiať, no pochybujem, že sa mi to podarilo poriadne.. "Nič sa neskončilo. Teraz spolu nebudeme len pár dní, ale hneď ako prídem, budem len s tebou." 

"A oslávime tvoje narodeniny." usmiala sa a pobozkala ma.   

Teraz som sa už dokázal naozaj usmiať. Zdvihol som ju do vzduchu a poriadne vybozkával. "Ľúbim ťa." 

"Aj ja teba, veľmi." objala ma okolo krku rukami a nohami okolo pása. Naposledy mi totiž skoro spadla.  

"Toto celé ešte vyriešime. Ukážeme im, že sa ľúbime."  

"A ako?"

"Proste sa im ukážeme. Nenecháme ich vo falošných hádankách.."    

"Neviem, či sa im chcem veľmi ukazovať. Ľuďom ktorý chcú, aby som..umrela. To je bláznivé."  

"Chcem, aby ťa brali vážne. Že si moje dievča, žena, ktorú ľúbim."     

Pritiahla si ma k sebe úplne blízko. "Zvládneme to?" šepla a pozrela mi do očí.   

Pozeral som jej do očí a vážne som prikývol. "Zvládneme čokoľvek."   

"Ľúbim ťa." usmiala sa a pobozkala ma dlhým bozkom. 

Privinul som si ju k sebe a oplácal jej všetky bozky. Celý zvyšok dňa sme strávili spolu, odchádzal som až niečo po polnoci, aj to len preto, že ma vyhadzovala, lebo som ešte nebol zbalený a to odlietame ráno. Ja som sa však so smiechom bránil.. Takmer hodinu sme sa ešte lúčili. Bozkávali sa, objímali, šepkali si zaľúbené slovíčka..   

"Napíš mi, keď pristanete." pobozkala ma už asi tisíci raz.   

"Budem ti písať stále, tak často, že to ani nebudeš stíhať čítať." vrátil som jej bozk.     

Usmiala sa a trochu ma odsotila. "Choď už, lebo ťa nepustím."   

"O pár dní budem doma, hneď si po teba prídem.. Ľúbim ťa, nezabudni na to." ešte raz som ju pobozkal veľmi dlhým a vášnivým bozkom, potom som sa musel premôcť, odtrhol som sa od nej a radšej rýchlo išiel, lebo by som nakoniec naozaj neodišiel.

Ona:

"Máš sa načo tešiť." uškrnula som sa a naschvál som sa na neho zvodne pozrela. Musela som sa zasmiať na jeho reakcií. Chytil sa za hlavu a otočil sa na mieste, no potom si rýchlo sadol so smiechom do auta. Poslali sme si ešte jednu vzdušnú pusu a odišiel.

On:

Nechcelo sa mi od nej odísť, ale musel som. Keď som sa vrátil späť do bytu, Liam ma ešte čakal. Doširoka sa usmial, keď ma videl. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, potom si šiel ľahnúť a ja som sa začal baliť..

 Jej otec ich pozoroval spoza dverí. Spomínal, že kedysi bol aj on takto zaľúbený, ale to je už hrozne dávno. Keď sa vrátila dnu, povzdychol si a usmial sa na svoju dcéru. "Tyho naozaj ľúbiš, však?"

Ona: Keď som sa vrátila dnu, na perách som mala úsmev. Keď sa vráti, zas bude všetko dobré. Tieto dva týždne to nejako vydržím. Pri dverách som skoro narazila na otca. "Ty si nás špehoval?" nadvihla som obočie, no uškrnula som sa.   

"Nešpehoval. Len som vás videl, to je rozdiel." povedal, no uškrnul sa tiež.  

"No jasné.." zasmiala som sa a prešla som okolo na schody. V polke som sa otočila a s úsmevom som na neho pozrela. "Veľmi ho ľúbim."   

Usmial sa. "Takže si mám zvykať, že sem bude chodiť stále?"  

"Minimálne dva týždne ešte nemusíš, ale potom..hej." uškrnula som sa. 

"Nikdy by som si nemyslel, že ťa poblázni takýto chlapec. Vždy si bola až príliš náročná a zaťatá proti chlapom." zasmial sa.  

"On nie je taký chlapec ako sa zdá, ver mi." zasmiala som sa a radšej som ušla hore.  

Zasmial sa, pokrútil nad ňou hlavou a odišiel do obývačky. Nech je aspoň jeho dievčatko šťastné..

On:

Zbalil som sa nadzvukovou rýchlosťou. Stihol som si aj celkom dobre pospať, no ráno o šiestej sme sa už museli trepať na letisko. Keď sme už sedeli v lietadle po úplnej ignorácii novinárov, otvoril som si notebook. Hneď prvý článok čo som našiel vyzeral takto : "Ako je to medzi nimi naozaj? Včera v noci sme ich zastihli v takejto situácii pred domom, kde býva Niallove záhadné dievča." a pod týmto textom fotka nás dvoch, v nie celkom stopercentnej kvalite, ako sa lúčime.