On: Tak toto bolo naozaj skvelé. Vlastne to ani nebol tanec, len také podupkávanie a smiech. Nič iné sme nerobili, len sa celý čas smiali, tak som ju nakoniec prenechal jej pôvodnému parťákovi, nech si ešte trochu zatancuje, no nerobil som to zrovna dvakrát dobrovoľne. Keď som sa vrátil na svoje miesto, chalani sa na mňa uškŕňali. "To čo malo byť tam hore?" pozrel na mňa Louis a štuchol ma do boku. Ja som len mykol ramenom, nechcel som to veľmi komentovať. Sám neviem, čo to bolo. Keď doniesli Liamovi na stôl tortu, všetci sme mu nahlas začali spievať, on potom provizórne sfúkol prskavky a mohli sme sa pustiť do krájania. Určite bude perfektná, normálne sa mi zbiehajú slinky. No najprv som si ešte zbehol po jeden drink. Zrazu som len stál za Vivien a znova som sa na ňu musel usmiať. Naozaj bola krásna a nie, nebol som opitý.. "Nedáš si so mnou?" nadvihol som svoj pohár a úsmevom a hľadel som na ňu. Síce stále som bol trocha nesvoj, no opakoval som si stále tie isté dve slová v mojej hlave: act cool, act cool..

Ona: Zasmiala som sa a ukázala som sa na svoje oblečenie. "Nemôžem piť v práci, ale daj si aj za mňa.. Ale radšej už niečo nealko." uškrnula som sa, keď skoro spadol, lebo zakopol.  

"To nebolo alkoholom." zasmial sa a radšej sa oprel o najbližšie operadlo na stoličke. "Nevypil som toho tak veľa.."  

"Nič ti nevyčítam. Máte oslavu, tak sa bavte." uškrnula som sa a začala som zbierať prázdne poháre pri najbližšom stole.

"Nemám ti pomôcť?" pristúpil bližšie ku mne.   

"To nemusíš." zasmiala som sa. "Ja som tu obsluha."  

"Nerobí mi to problém." zasmial sa a pomohol mi.    

"Tak.. vďaka." zasmiala som sa. Normálne mi zobral tácku a odniesol ju na bar. Rýchlo som sa obzrela, uf, otec nič nevidel. Utekala som za Niallom a prebehla na druhú stranu pultu. "Ďakujem a už si bež sadnúť, toto by mi neprešlo." uškrnula som sa.

On: "A.." trochu som zaváhal, keď už som sa tak opieral o pult a ona stále za ním, rovno oproti mne, "..prešlo by ti, keby sme sa ešte niekedy stretli?" povedal som tak, aby to počula len ona a pozrel som na ňu.

Ona: Trošku neveriacky som sa na neho pozrela a rýchlosťou blesku som vyprázdňovala tácku. To robím vždy, keď som nervózna. Teda nevyprázdňujem tácky, ale vždy musím niečo robiť a to poriadne rýchlo. No a tieto dve modré oči ma neuveriteľne znervózňovali. V dobrom, ale aj tak som bola nejaká nesvoja. Nahodila som úsmev a zahľadela som sa do nich. "Ak sem ešte niekedy zavítaš.."

On: "Aj hneď zajtra." odpovedal som rýchlo pri pohľade na ňu, no mal som si asi radšej zahryznúť do jazyka. Nemusel som byť hneď takýto priamy, ale slová už nevezmem späť. Vlastne som povedal, čo som si myslel..

Ona: Na ľudí mám tak troška nos. Očividne nie často  balí baby, no za to to na mňa skúšal veľmi zlatým spôsobom. "Vkľude.." usmiala som sa. "Tu si vždy vítaný."   

Usmial sa na mňa. "Určite prídem. Ale musíš mi sľúbiť, že potom si so mnou aj niečo dáš.."    

"Jedno kolo samby." zasmiala som sa. 

"Ak ma ju naučíš.." zasmial sa.   

"Vážne sa ju chceš naučiť?" venovala som sa miešaniu drinku, on si sadol na barovú stoličku. 

"Áno, vždy som túžil po tom, byť parketovým levom." Zasmial sa a odpil si zo svojho drinku.   

"To bolo vidieť." uškrnula som sa.   

"Len som zabudol podotknúť, že sa mi to nikdy nedarilo." zasmial sa.  

"Určite je veľa vecí, ktoré ti idú." 

"Určite, ale tanec to rozhodne nie je. Na to sú iní." usmial sa na mňa.  

Usmiala som sa na neho. "Aspoň si sa snažil."  

"Kľudne sa budem ďalej.." hups.. zase.   

Musela som sa zasmiať, fakt je podarený. "Čo ste to vlastne za skupinu?" skúsila som zmeniť tému, dúfam, že sa nenahnevá, že ich nepoznám.  

Cirkusanti. Žogléri a tak.." zasmial sa.    

"Ahá. Aj som si myslela." zasmiala som sa.     

Zasmial sa. "Spievame, ja občas hrám na gitaru a tak. Ľuďom sa to začalo páčiť a tak sme tam, kde teraz."