Ak stihnete do večera aspoň 3 komenty, pridám vám dnes ešte jednu :)

On:

"Aké darčeky?" vyvalil som na ňu oči. "Nevrav mi, že si mi niečo nakupovala.."   

"Zavri oči!" 

Rozosmial som sa, no poslúchol som. "Nemusela si.."   

"Nenakúkaj." rýchlo zobrala všetky darčeky do náručia, pri aute ich položila, otvorila dvere a dala dozadu. "Môžeš a nekukaj dozadu." zasmiala sa.   

"Je to predsa moje auto.." zasmial som sa, ale poslúchol som a nenazeral som tam. Nastúpili sme a odviezli sa na naše miestečko.

Ona:

Niall išiel do chatky ako prvý a ja som sa tam potom dotrepala s tými darčekmi. Položila som ich na zem, Niall ma znova zakryté oči a smial sa. Prišla som k nemu a vášnivo som ho pobozkala. "Všetko najlepšie láska, pozri si darčeky." usmiala som sa a odstúpila som, aby na ne konečne videl. Najviac sa tešil zo sladkostí a macka. Keď zbadal tú košeľu začal sa  strašne smiať a hneď si ju obliekol. V nej spolu so mnou varil večeru, kuracie mäsko s cestovinou, dezert som spravila už včera. Čokoládový koláč a ovocnú tortu s piškótami.  Keď sme už sedeli za stolom, pred nami sme mali voňavé jedlo a pripili sme si šampanským, už som to nevydržala. "Musím ti niečo povedať." vyletelo zo mňa, no zároveň aj s Nialla. Rozosmiali sme sa.

On:

Tie darčeky boli naozaj perfektné. Neviem, ako jej to zase vrátim, ale možno tou správou, ktorú jej teraz idem povedať.  Usmial som sa na ňu. "Ja prvý." rýchlo som povedal so smiechom. "Všetko už je dohodnuté, takže nesmieš povedať nie. O týždeň odchádzame na ďalšiu šnúru do Austrálie. Však pôjdeš so mnou? Sú to celé dva mesiace, bude nám skvelo." usmial som sa a ponad stôl ju chytil za ruku. No zatvárila sa zvláštne, nevedel som, ako si to mám zobrať..

Ona:

Keď mi to povedal, skoro sa mi zastavilo srdce. Tak som sa tešila kým mu to poviem.. Chvíľku som zostala pozerať s pootvorenými ústami, odkašlala som si  a sklonila som hlavu. "Vieš.. ja idem o týždeň do Brazílie a chcela som ti navrhnúť, aby si išiel tiež, ale..zrejme nemôžeš." dôvod prečo idem, ktorý som mu chcela oznámiť ako prvý som ani nespomenula.

On:

Úplne som zmeravel. Myslel som, že leto strávime spolu.. "Načo ideš do Brazílie?" zvraštil som obočie.

"Budem učiť sambu turistov." povedala s pohľadom upretým na svoj tanier. "Vyhrala som konkurz, zaplatia mi letenku aj ubytovanie."   

"A.. nechceš ísť radšej so mnou?"    

"Blázniš? Toto je pre mňa úžasná príležitosť. Už ma vybrali, počítajú so mnou, to nemôžem odmietnuť." 

"Tak ja bláznim? Myslel som, že by si chcela ísť, ale očividne budeš radšej natriasať bokmi s neznámymi ľuďmi.."

Pozrela na mňa s nadvihnutým obočím. "Prosím?? To sa mám akože prispôsobovať tebe? Ja sa chcem tiež venovať tomu, čo ma baví!" 

"Neviem ti čítať myšlienky, ale myslel som, že ťa to poteší, že budeme môcť byť konečne dlho spolu. Prepáč, že sa ti nemôžem prispôsobiť ja, ale ja sa týmto živím. Ty tam nemusíš ísť, tancovať môžeš aj so mnou po večeroch.."   

"Ale ja tam chcem ísť!" zvýšila hlas. "Tiež za to dostanem zaplatené. Nebol si to ty, kto povedal, že mám skúsiť niečo, čo ma naozaj baví? "    

"Ale nechcel som to za túto cenu. Vôbec spolu nebudeme!"  

"Nevedela som, že máte ďalšie turné! Nemáš mi čo vyčítať!"   

"Ešte stále to môžeš zrušiť.."  

"Nezruším to." povedala rozhodne a prekrížila si ruky na prsiach. 

"Takže teraz čo? Nebudeme dva mesiace spolu?" 

"Vyzerá to tak.." hlas sa jej zlomil.  

"Vivi, to myslíš vážne?" neveriacky som sa na ňu pozrel.      

"Ja to nezruším.. Teším sa tam."   

"Tak tam choď." odvrkol som.  

"Pôjdem.. Ale nechovaj sa takto ku mne. Ja som si tiež myslela, že by sme tam išli spolu. Nevrč tu teraz na mňa. Netočí sa celý svet len okolo teba." 

"Viem, že nie. Ale keby som mohol, tak ja by som tam kvôli tebe nešiel. Spravil by som to.."   

"Prečo mi toto robíš?" vstala od stola. "Veď vieš ako veľa to pre mňa znamená.. Vieš to vlastne?" 

"Viem. Ale myslel som si, že ja znamenám viac, ako tanec. No očividne nie.."