On:

"Kedy sa naň pôjdeš pozrieť? Alebo lepšie povedané.. kedy sa sťahujeme?"

"Najskôr to budem musieť oznámiť otcovi." zahryzla si do pery.

"Tak mu to povieme spolu. A ak bude chcieť, môže sa kľudne nasťahovať aj on." zasmial som sa.  

"No neviem." zasmiala som sa. "Môžeš tu dnes zostať, alebo musíš ísť? 

"Ak ma tu chceš, môžem ostať."  

"Jasné, že chcem." usmiala sa a pobozkala ma. 

"A môžem ešte podebatiť s maličkou?" 

"Samozrejme." zasmiala sa. 

"Tak dobre sa mi s ňou rozpráva. Vo všetkom len pritakáva a neodvráva, to bude dobré dieťatko." zasmial som sa. 

"No len si to uži kým môžeš."

"Kým môžem?" nadvihol som obočie a pozrel som na ňu. 

"O pár rokov ti už odvrávať bude." zasmiala sa.

"Tak to teda nebude. Ona bude dobré dievčatko." zasmial som sa.  

"Po maminke." zažmurkala a milo sa usmiala. 

"Samozrejme, že po maminke, celá bude po maminke." pobozkal som ju.  

"Nie, ak bude dobrá a milá, tak po tebe." pusu mi vrátila. 

"Ja určite nemám také silné gény." zasmial som sa. "Taká dobrá môže byť aj po tebe, hlavne bude určite krásna."

"Chlap má silnejšie gény ako žena." zasmiala sa. "Po mne bude akorát tak tmavšia. A možno ani to nie. Stáva sa všeličo odkedy vybuchlo toľko jadrových elektrární."

"Mne by sa páčilo, keby bola celá po tebe. Hneď krásne opálená, hnedé očká.." 

"Mne by sa páčilo, keby mala modré očká." usmiala sa. 

"No tak tie rozhodne mať nebude." zasmial som sa. "Vždy je dieťa po tmavšom z rodičov.."  

"Uvidíme, keď sa narodí." uškrnula sa. 

"Uvidíme.." prikývol som. "A čo meno? Aj to uvidíme pri narodení?" zasmial som sa.  

"No..ja som ho už vlastne vymyslela, ale neviem či sa ti bude páčiť." 

"Tak mi ho povedz. Horím od nedočkavosti." zasmial som sa.

"No dobre.. Nelia Vevina. Nelia je brazílske meno, a začína na N, podľa tvojho mena, Vevina je írske meno, ale to asi vieš, no a začína na V ako moje meno. Čo povieš?" pozrela na mňa a čakala, že sa asi začnem smiať. 

Ako krásne ho prispôsobila. Nevedel som, že by sa to dalo takto pekne vymyslieť. Usmial som sa na ňu. "Nelia Vevina Horan. Ak teda súhlasíš, že ty aj ona si vezmete moje priezvisko."

Ona:

Prikývla som s úsmevom, no znova som sa rozplakala. Je niečo pravdy na tom, že tehotné ženy sú precitlivené. 

"Láska, neplač.." so smiechom si ma privinul k sebe a objal ju. Pobozkal ma do vlasov a hladkal po chrbte. 

"Prepáč." zasmiala som sa a pritúlila som sa k nemu. "Som taká rada, že ťa zase mám." 

"Vždy si ma mala. Len som bol trochu ďalej, ako teraz.." usmial sa.  

Roztiahli sme si gauč a pustili si filmy. Medzitým sme si dali sprchu, umyli sme si zuby a prezliekli sa do pyžám. Môže vám byť jasné, že sme filmy dlho nepozerali, zalomili sme desať minút na to ako sme sa vrátili z kúpeľne.

Na druhý deň sme oznámili otcovi, že Niall kúpil dom. Otec sa nehneval, že odídem, hneval sa, že sa s ním neporadil a že nemôže prispieť. Behom týždňa sme začali sťahovať. Vlastne do týždňa som mala takmer všetky svoje veci v našom novom domčeku, ktorý je úplne úžasný. Nie je veľmi veľký, no je útulný a krásne zariadený. Máme veľkú záhradu s hojdačkou, bazénom a miestom na grilovanie. Je to domček ako stvorený pre rodinu. Už sa neviem dočkať, keď tu bude s nami malá Neli. Niall rád skracuje mená.

Bol so mnou aj na kontrole a tak zlato pozeral na monitor ultrazvuku, dal sa úplne blízko, takmer sa dotýkal nosom obrazovky, usmieval sa od ucha k uchu a začal sa s malou znova rozprávať. Keď nám doktor pustil ako jej bije srdiečko ani Niall sa neubránil slzičkám. No a ja som znova plakala ako malá.

Dva mesiace prešli ako voda a ja som bola na začiatku ôsmeho. Bola sobota večer, bola som sama doma, lebo Niall mal koncert. Aj by som išla, no necítila som sa veľmi dobre, s veľkým bruškom sa mi ťažko chodí, stojí a už aj sedí, najradšej ležím. No a tam ležať nemôžem. Aj keď Niall by bol schopný dopratať mi tam aj posteľ. A dobre že som zostala doma. Pozerala som telku, cítila som, že niečo nie je v poriadku, malá strašne kopala, no v skutočnosti to boli kontrakcie, to mi však došlo až keď mi odtiekla voda. Strašne som sa vyľakala, bola som ešte len v ôsmom mesiace, vtedy sa bábätkám vyvíjajú pľúca..To nie je najlepší mesiac na pôrod. Nevedela som čo mám robiť. Niall odišiel len pred hodinou, otec dnes robí a aj tak je odo mňa 5 hodín cesty. Niall má koncert v meste iba kúsok odtiaľto. Rýchlo som sa natiahla po mobil, jasné, že som už plakala od strachu. Zavolala som mu a čakala kým zdvihne. Prosím nech má mobil pri sebe, prosím nech ešte nie je na pódiu. Potrebujem ho, inak sa zbláznim od strachu, iba on vie ako ma upokojiť..