On:

Ani na chvíľočku som ju neopustil, ani keď mi takmer dolámala všetky kosti v ruke. Mám pocit, že si ju po tom budem musieť ísť dať skontrolovať, no stálo to zato. Neveril som vlastným očiam, keď som maličkú zbadal. Má modré očká.. Nemyslel som si, že to je možné, no predsa ich má také. Je úplne dokonalá, krásna.. Budem sa o ňu starať, aj o jej maminku. Po pôrode som Vivi tiež pobozkal na líce a potom som ju nechal oddychovať. Chúďa, čo musela zvládnuť.. Šiel som sa ešte pozrieť na našu maličkú. S nijakým iným bábom by som si ju nepomýlil, úplne vynikala. Bola nádherná, drobnučká..

Ona:

Zobrali mi ju a zaniesli do inkubátora. Našťastie to s ňou nie je veľmi vážne. Plakala strašne hlasno, pľúcka musí mať v poriadku. Mňa odviezli na izbu, kde som od vyčerpania hneď zaspala. V nemocnici som s malou bola dva týždne, no ubehli veľmi rýchlo. Stále tu bol niekto s nami. Niall skoro stále. Mali by ste ho vidieť. Je taký zlatý, vkuse sa chodí na malú pozerať, rozpráva mi o nej celé hodiny, ako pekne spinká, ako pekne kopká nožičkami, aká je nádherná, alebo ako slintá pričom robí bublinky a ako mu je ľúto, že musí byť v tom akváriu. Zbožňujem ho.

On:

Celý ďalší deň tu mali Neli toľko návštev, že sa takmer ku mne ani nedostala, no kým zaspala snáď po stý raz, stihol som si ju aj popestovať. Je naozaj nádherná, je celá po mamine, jediné, čo má po mne, sú oči. A ako povedala Vivi, vraj aj papá ako ja. Pri tej poznámke som sa zasmial. Ďalšie potvrdenie, že je moja.

Ona:

Aj tak najlepší deň bol, keď sme si ju mohli odtiaľto zobrať domov. Niall ju držal v náručí a kým ona spinkala, neustále na ňu pozeral, usmieval sa a keď som náhodou niečím buchla, rukou jej prikryl uško, na ktorom neležala, aby sa náhodou nezobudila. Keď som pobalila všetky darčeky, Niall ju opatrne položil do jej novej prenosnej sedačky. "Som taká šťastná." šepla som a objala som Nialla.

On:

Už za ten týždeň, čo bola Neli v inkubátore som videl, ako rastie. Moja princezná.. Keď sme si ju mohli zobrať domov, boli sme strašne šťastní. Objal som Vivi a pobozkal ju. "Bude to perfektné." usmial som sa na ňu.

Ona:

"Dúfam, že sa v bezpečí dostaneme k autu. Že nás nenapadne nejaký fotograf." uškrnula som sa a vzala som zo zeme tašku plnú darčekov a do druhej ruky veľkého plyšového sloníka, ktorého dostala Neli od chalanov.

On:

"To by som teraz žiadnemu neradil. Pre ochranu svojich dievčat som ochotný zabíjať." zatváril som sa vážne, no uškrnul som sa.

Ona:

"No poď ty môj zabijak." uškrnula som sa išla som otvoriť dvere izby. Tam už čakal nejaký veľký pán. Niall zobral malú a cez plece si prevesil tašku s mojimi vecami. Ten veľký pán nás vyviedol nejakým tajným východom, no aj tak tam po múre behal nejaký šialenec s foťákom a fotil nás.

On:

Neznášam všetkých fotografov, ani teraz nám nedajú pokoj. Nastúpili sme do auta a Jeff, nový ochrankár, ktorého sme najali nás odviezol k nám domov. Ako sa dalo čakať, večer už po internete kolovali fotky. Maličkú nebolo dobre vidieť, ani nechcem, aby ju takto fotievali..

Ona:

Malinkú sme dnes prvý krát doniesli do jej izbičky a položili do jej postieľky. Spokojne v nej ležala a kopkala nožičkami. Neli je dobré bábätko. Až na to, že plače fakt veľmi hlasno. Je ako taká malá siréna a keď spustí, tak poriadne. V našom domčeku sa nasledujúce dni striedalo veľa ľudí. Malá vždy pravidelne pred príchodom návštevy zaspala. Strašne sme sa na tom smiali, ako keby to robila naschvál.

On:

Neli je veľmi dobré dievčatko. Spinká, keď treba, papá veľa, plače málo. Také dieťa si praje snáď každý. Vždy, keď niekto príde, Neli zaspí, akoby tým chcela povedať, nech jej už s obzeraním dáme pokoj. Je nádherná, zo dňa na deň rastie a už sa na nás aj usmieva ako také malé slniečko. Dnes som si ju prvý krát zobral na prechádzku. Uložili sme ju do kočíka, kde okamžite zaspala a vzali sme ju na vzduch. Štvrť, kde bývame je kľudná a neďaleko nášho domu je aj park s detským ihriskom. Dokonalé prostredie na výchovu dieťatka.