Ona:

Na našej prvej prechádzke s malou ma Niall nenechal ani raz kočíkovať. Strašne ho to baví a skoro sa urazil, keď som si chcela kočík zobrať ja. Tak som popri nich len cupkala a urazená som bola ja. Aj keď iba tak naoko. Moje dve lásky veľmi ľúbim. Sadli sme si v parku na lavičku, malá spinkala v kočíku, takže sme mali chvíľku času pre seba.

On:

V parku si nás nikto nevšímal, brali nás len ako ďalších rodičov s kočíkom a to je dobre. Sadli sme si na lavičku, Neli spinkala, tak som Vivi objal a pritúlil sa k nej. "Vivi?"  

"Áno?" usmiala sa a pobozkala ma. 

"Však budeš statočná ešte viac krát?" uškrnul som sa.

Ona:

A ja som dúfala, že už konečne začne niečo o svadbe. Musela som sa zasmiať. "To sa ešte uvidí." 

"Nech sa má Neli s kým hrať, keď bude väčšia." usmial sa na mňa.  

"Ty sa s ňou budeš hrať. Lebo si mi ju nedovolil kočíkovať." drgla som mu do boku.  

"Tak no.. Ty sa jej tiež ešte nakočíkuješ." Zasmial sa. "Ale pred druhým bábom ešte plánujem jednu vec." pozrel na mňa s úsmevom.   

"A akú?" snažila som utajiť úškrn a snažila som sa na neho zmätene pozerať.

On:

Zo zadného vrecka na rifliach som vytiahol malú škatuľku s prsteňom a kľakol si pred ňu. "Vivi, staneš sa mojou ženou?"

Ona:

To vážne? Tu? Na verejnosti? Môj blázonko.."Áno, láska." usmiala som sa cez slzy, sklonila som sa k nemu a pobozkala som ho.

On:

"Nevedel som, ako to mám spraviť. Zapiecť ho do koláča by nebol dobrý nápad.." uškrnul som sa a pobozkal som ju. Potom som jej nasadil prstienok na prsteníček.   

"To nie lebo by si ho bol schopný zjesť." zasmiala sa a znova ma pobozkala. "Ľúbim ťa." 

"Aj ja ťa ľúbim. Najviac na svete." 

"Ja ešte viac." 

"Nie. Nehádaj sa so mnou." zasmial som sa. Vtom sa Neli zobudila a spustila srdcervúci plač.

Ona:

"No super." zasmiala som sa. Neli spustila sirénu na celý park. Vybrala som ju s kočíka a sadla som si s ňou na lavičku. "Neplač láska..pozri." ukázala som jej prstienok, ktorý bol mimochodom naozaj nádherný. "Budeš družička." Neli stíšila volume, už iba mrnkala pozerala na prstienok. Potom natiahla malú ručičku a chytila ma za prst, kde bol. "Budeš najkrajšia družička." usmiala som sa a pohladila som ju po jemných vláskoch.

On:

Usmial som sa na ne. Boli také nádherné.. Moje krásne dievčatá.. Do očí sa mi tisli slzy, keď Neli chytila Vivi za prst, kde mala zásnubný prsteň. Pritisol som sa k nim a objal ich. Neli jedla prsteň očami a vypliešťala ich naň. Na jej pohľade som sa rozosmial. 

"Vyzerá ako mimozemšťanko, keď ich tak vypleští." zasmiala sa.

"Ďalšia vec, čo má po mne." zasmial som sa. 

"No ukáž." zasmiala sa a pozrela na mňa. Vypleštil som na ňu oči najviac, ako sa dalo a maličká sa začala škeriť. Tiekli jej pri tom slinky po celej brade.

Ona:

Malinká sa začala smiať, trošku svojským smiechom, ale bola taká rozkošná. Samozrejme sa nezabudla poslintať. Poutierala som jej malinkú bradičku podbradníkom a vrátila do úst vypľutý dudlík. "Oči má rozhodne po tebe." zasmiala som sa.  

"Nepochybne." zasmial sa. "Krajšie bábätko neexistuje."

"Lebo je naša." uškrnula som sa. 

"A preto, že má tváričku po tebe. Okrem tých očí.." usmial sa.   

Usmiala som sa a pobozkala som ho. "Ten prsteň je krásny, zlatko. Ďakujem ti. Som taká šťastná, že vás mám."