Choď na obsah Choď na menu

Made in Brazil 5

25. 8. 2012

Ona:

"Baby pohnite a choďte ich už vymeniť."  Rýchlo som si obviazala zásteru, oboznámila Alessandru s tým,že k tejto téme sa nebudem vyjadrovať a išla som za pult.

On:

Celý dnešný večer jednoznačne patrí k tým najlepším. Už len preto, že sa na mňa pekne usmievala Vivi. Takto som si krátil jej meno a určite nie som jediný, kto ju tak volá, aj keď ja len tak potajomky, pre seba. Paul s nami mal čo robiť, aby nás ubrzdil, ja si už potom ďalej veľmi veľa nepamätám, len všelijaké útržky.. Ani neviem ako a ocitol som sa vo svojej posteli v našom londýnskom byte. Zaspal som rýchlosťou blesku, zobudil ma až Harry, ktorý sa nadránom dotackal ku mne do postele a tam aj zaspal. Skvelé, teraz sa tlačíme dvaja, dvaja ožratí.. Potom sa mi už nepodarilo zaspať, takže som už o siedmej ráno, čo u mňa nie je zvykom, mal obsadenú kúpeľňu. Nebolo mi veľmi zle, ale človek nikdy nevie. Hlavou mi prebleskla myšlienka, že som sa pred ňou včera nepredviedol zrovna v najlepšom svetle. A potom ma napadlo aj to, že som jej sľúbil dnešok. Dnes to napravím, nedám si ani kvapku alkoholu, stačilo mi na mesiac dopredu.. Keďže všetci budú spať tak do dvanástej, spravil som si raňajky svojpomocne, vrátil som sa do izby, kde to smrdelo ako v liehovare, dokorán otvoril okno a Harryho nechal ešte dospávať.. Šiel som si dať poriadnu sprchu, potom som na seba natiahol čistučké tričko a rifle, obul si svoje obľúbené biele tenisky, vzal mobil a peňaženku a vypadol som z domu, aj keď bolo ešte len okolo obeda. Rozhodol som sa dať si prechádzku, aj keď je to celkom dobrý kus cesty. Nepotrebujem spôsobiť dopravnú kolíziu.. Keď som vošiel dnu, bar bol taký poloprázdny, ale ani Vivi som nikde nevidel. Sadol som si teda na jednu z voľných stoličiek rovno pri pulte a čakal, čakal na ňu..

Ona:

..Keď som však prišla k pultu z Alessandrou rovno za pätami a zbadala Nialla sedieť na tej istej barovej stoličke ako včera, no zjavne to bola iba náhoda, že sedel rovno tam, zastala som. Alessandra ma nebadane potľapkala po pleci a uškrnula sa. "Ahoj." pozdravila som ho a usmiala som sa. Nebolo na ňom badať žiadne známky nevolnosti, asi už je zvyknutý. "To čo včera?" spýtala som sa a pokúšala som sa tváriť maximálne profesionálne.

On:

Sedel som tam len necelé dve minútky, keď som ju zbadal. Moju ústa sa automaticky rozšírili do úsmevu. "Ahoj. Áno, prosím." povedal som a v tej chvíli som nevedel, čo so sebou. Kam si mám položiť ruky, kam sa pozrieť..

Ona:

Bol tak rozkošný, ako tam sedel neprestajne sa na mňa usmieva a mne bolo tak ľúto, že jeho zlaté správanie musím odignorovať. Venovala som sa teda džúsu. Dala som mu tam dvakrát toľko ovocia, lebo ma trápilo svedomie. Ktovie koľko má vlastne rokov. "Tak ako sa vám tu včera pozdávalo?" uškrnula som sa.

On:

"Je to tu perfektné, najlepší podnik v meste, jednoznačne." usmial som sa na ňu. "Asi tu spravím oslavu aj ja. Máte o dva týždne voľné?"  

"Číslo na môjho otca máte, stačí zavolať." Usmiala sa. 

"Skvelé. Možno dostanem ďalšiu lekciu tanca.." pousmial som sa.

Ona:

Zasmiala som sa a ozdobila pohár. Poobzerala som sa po bare,no bolo tu len pár ľudí a tých už obsluhovala Alessandra. Určite tu lieta a snaží sa všetko spaviť sama, aby som sa mohla venovať jedinému hosťovi..Niallovi. "Nech sa páči." podala som mu pohár a tak som aspoň začala utierať poháre.

On:

Všimol som si na nej, že asi nemá veľkú chuť rozprávať sa so mnou. Nemusím však ponáhľať.. "Ďakujem." vzal som si pohár s džúsom a usmial sa na ňu. "Každý deň lepší.. Bude zajtra ešte lepší?"

Ona:

Pozrela som na neho a musela som sa uškrnúť. Síce je svojský, no rozhodne vie ako na to. "Možno." zasmiala som sa.

On:

Zasmiala sa, to je dobré znamenie. "Alebo ťa môžem niekam pozvať ja?" 

"Myslíš, že niekde robia lepšie džúsy?" nadvihla obočie. 

"Tak o tom pochybujem." zasmial som sa. "Len.. aby si ich stále nemusela robiť ty.."  

"Ja som rada, že ich mám komu robiť. To znamená, že ich robím dobre." uškrnula sa.   

Odbila ťa, kámo, pošepkal mi nejaký hlások v mojej hlave. Nedal som však na sebe poznať svoje mierne sklamanie, ešte predsa nič neskončilo. "Tak teda máš nového stáleho zákazníka." usmial som sa. 

"To som rada." usmiala sa. "Takže zajtra bude ešte lepší." žmurkla na mňa.  

Dobre, že som si nepodskočil, doširoka som sa usmieval a cuckal si zo svojho džúsu..

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Laura - :-D

28. 8. 2012 23:54

Je to úžasný príbeh, len tak ďalej. :-)

Timmie - :)

28. 8. 2012 23:22

Píšem 5. koment!!! :D Je to úplne úžasné,len by si to mohla pridávať trošku častejšie :)

Nath - ;) :D

28. 8. 2012 19:44

Toto je asi najlepšia a najoriginálnejšia poviedka akú som kedy čítala! Len tak ďalej ;) už sa teším na pokračovanie! :D

zuzankarybarikova - :)

26. 8. 2012 10:42

Krásne :D

luci - :)

25. 8. 2012 23:34

Nádherná :) ďalšiu!!!:)

Veronika - :)

25. 8. 2012 22:45

kráásne :)