Ospravedlňujeme sa, že včera nebola ani jedna, trochu blbý deň.. :/ Ale dneska máme nachystané minimálne dve časti, aby sme to vynahradili.. 5 komentov ;)

On:

"Ja vás ale nepoznám, pane." Zasmiala sa a prekrížila si ruky na prsiach. 

"Dovoľte mi, aby som sa predstavil, slečna. Som Sir Jean Pierre Van Holland." zasmial som sa.  

"Jean, to je krásne meno. Tak to s vami idem, keď sa tak pekne voláte. Ja som Hilda da Hil Van da." natrčila ruku. Uškrnul som sa popod fúzy. Vzal som jej ruku do svojej a cez ten hustý porast jej na ňu vtisol letmý bozk.

"To šteklí." zasmiala sa.   

Rozosmial som sa a musel som si to dať dole. "A svrbí."   

"Bez nich si krajší." uškrnula sa. "Len rýchlo poďme."  

Otvoril som jej dvere na strane spolujazdca a počkal som, kým nastúpi. Potom som obišiel auto, nasadol za volant a vyrazil som smerom k nášmu pokojnému miestečku..  

"Kam to ideme?" 

"Uvidíš, keď tam budeme. Chcela si, aby nás nikto neotravoval.." usmial som sa. "Už len chvíľočku."  

"Tak to som zvedavá." usmiala sa. "Tu to nepoznám." zvedavo pozerala z okna.   

Už sa pomerne dosť stmievalo, takže atmosféra bude perfektná. Keď sme dorazili na miesto, všetko bolo tak, ako malo byť, usmial som sa na ňu. "Vitaj na našom tajnom miestečku."

Ona:

Keď som vystúpila a zbadala tú hromadu mihotajúcich sa svetielok, skoro som znova odpadla..Tento chlapec je plný prekvapení. Naozaj to zobral vážne. "Wow.." vypadlo zo mňa. "Tak toto som teda nečakala."

On:

Ver, že ani ja, povedal som si pre seba v duchu. Ostal som stáť za ňou, dal som si ruky do vreciek na nohaviciach a s úsmevom sledoval jej reakciu. "A to vidíš len chodníček. Poď ďalej." opatrne som ju vzal za ruku a vykročil s ňou ďalej.

Ona:

Keď ma jemnučko chytil za ruku, naskočili mi zimomriavky. Išla som s ním po chodníku obloženého sviečkami. "Dúfam, že hasiči sú niekde nablízku." uškrnula som sa.   

"Nevyhoríme, neboj sa." zasmial som sa. Doviedol ma pred terasu, kde bolo cez presklené dvere vidieť aj dovnútra.  

"Je tu fakt krásne." obdivne som sa obzerala. "Čo to vlastne je? Dom?" 

"Taká chatka. Na oddychovanie po náročných dňoch."  

"Ďakujem, že si ma sem zobral." usmiala som sa. 

"Ja som rád, že si prišla. Poď, vnútri je ešte drobné prekvapenie." usmial sa.

"Ďalšie?" usmiala som sa a išla som za ním. 

"Ale naozaj maličké. Keďže ja drinky miešať neviem.." zasmial sa, otvoril dvere a vzal do rúk fľašu šampanského. 

"Ty si myslel fakt na všetko." zasmiala som sa. "Zbožňujem jahody so šampanským." usmiala som sa a vzala som si pohárik, v ktorom bola veľká červená jahoda.

"Možno len intuícia." uškrnul sa.    

"Vycítil si to." zasmiala som sa. 

"Alebo si mi to nejako našepkala." usmial sa a otvoril šampanské. Nalial ho do oboch pohárov a jeden podal do ruky mne.    

"Na čo si pripijeme?" zasmiala som sa.  

"Hmm.. čo tak klasicky, na nás?" uškrnul sa.  

"Hmm..Na teba." uškrnula som sa.   

"Na teba." povedal.

Štrngli sme si a napili sa. Mňam. V chatke bolo príjemné svetlo a hlavne teplo. "Chodíš sem často?" 

"Iba občas, keď sme tu. Je tu ticho, aj keď je to len kúsok od mesta, mám to tu rád." usmial sa.   

"Kto by to tu nemal rád.." usmiala som sa.  

"Môžem ťa sem brávať častejšie.." 

"Iba ak budeš nosiť tie fúzy." uškrnula som sa.   

"Pre teba čokoľvek." zasmial sa.

"Si zlatý." usmiala som sa.

No v tom sa to stalo. Prisunul sa trošku bližšie ku mne, natiahol ruku a jemne ma pohladil po líci. Potom rukou skĺzol po mojom ramene až k dlani a chytil ma za ruku. "Nechcem byt zlatý.."

Pozerala som na neho s pootvorenými ústami. Tohto som sa bála..Motýliky. Vždy prídu, keď ich nechcem. "Neviem, či je to dobrý nápad.." povedala som ticho.  

"Prečo by nebol?" zahľadel sa mi do očí.

Tie jeho modré ma úplne sparalyzovali. Ruku som stále mala v jeho teplej dlani. "Bojím sa toho..Som staršia, ty si slávny.." povedala som pravdu.  

"Ak ide o to, že si odo mňa staršia, v tom nijaký problém nevidím, nie je to veľa rokov.. A to druhé.. vidíš tu teraz okolo nejaké fanynky alebo fotografov? Som tu len ja, obyčajný Niall, taký, ako vždy.." 

"Ty zrejme problém nevidíš v ničom." pousmiala som sa.   

"Načo ho hľadať tam, kde nie je?" usmial sa.