Liam:

"Aj ja teba." pobozkala ma.

 "Pokračujeme?" usmial som sa.  

"Mhm." prikývla.  

"Mala si niekedy domáce zvieratko?" napadlo ma.

"Mala som šteniatko, ale museli sme ho dať preč, pretože mi zistili alergiu na psy. Zrazu som sa začala dusiť." Objal som ju. "Chudiatko. Ja som alergický na olivy." zasmial som sa.  

"Olivy neznášam." zasmiala sa.  

"Sme dvaja." zasmial som sa. 

"Ďaľšie otázky?"  

"Hmm.. neviem.. Čo si myslíš, že je na tebe výnimočné? Alebo čo dokážeš vínimočné?" zasmial som sa.  

"Nič." zasmiala sa. "Dávaj ťažšie otázky."  

"Nič také ma už nenapadá. "Teraz ty."

"Ja neviem..Čo máš na sebe rád a čo nie?" zasmiala sa. 

"Nič. Som nemotorný.." zasmial som sa.  

"Nie si..“

 "Som. A chalani vravia, že som starostlivý a niekedy až príliš romantický.."  

"To si." usmiala sa a pobozkala ma. "To sa mi na tebe páči." 

"Mne sa páči, že sa ti páčim takýto." usmial som sa. "Nie kvôli tomu, čo robím a tak.."   

"Čo vlastne robíš??"

"No čo asi?" zasmial som sa. "Myslel som, že nie pre slávu a peniaze.."  

"Srandovala som. Nechápavec." smiala sa.   

"Vravím. Som nemotorný a ešte k tomu aj nechápavý." 

"Aj tak ťa ľúbim." pobozkala ma.

"Aj ja teba. Viac." usmial som sa a pobozkal som ju.    

"Môžem ísť do kúpeľne?" pohladila ma po líci.  

"Poď so mnou." uškrnul som sa.   

"Nieee." zasmiala sa. 

"Prečo nie?" zatváril som sa smutne. 

"Neviem..Hanbím sa." 

"Mňa? To nemyslíš vážne." zasmial som sa. Vstal som z postele, vzal som ju na ruky a odniesol ju do svojej kúpeľne. Áno, každý máme svoju vlastnú, lebo by sme nikdy nestíhali..  

"Tak si iba umyjem zuby." smiala sa.   

"Na to ani nemysli." uškrnul som sa, pritiahol som si ju k sebe a začal ju bozkávať.  

"Koľko je vlastne hodín?" odtiahla sa a začala sa smiať. "Mali by sme ísť spať, zajtra je škola." 

"Zajtra je sobota, zlatko." zasmial som sa.  

"Do riti." zasmiala som sa.  

"Nenadávaj. Takto si sa ma chcela zbaviť?" zasmial som sa. "Mimochodom, máme výročie." uškrnul som sa.  "Týždňové super." zasmiala sa. 

"Takže už len dva dni.." 

 "Ou."

Pozrel som sa na ňu. "Prídem znova v decembri. O mesiac." 

"To je ďaleko.." 

"Budem ti volať.. Každý večer. Telefón, skype." usmial som sa a pohladkal som jej líčko. Pousmiala sa a objala ma. "Ľúbim ťa. A prídem si zase po teba." usmial som sa. Pobozkala ma. "Aj ja ťa ľúbim." 

"Tak čo, ideme do tej sprchy?" uškrnul som sa.  

"Niee." zasmiala sa.

"Ale áno." rukami som vošiel pod jej tričko a vyzliekol jej ho.                                                                                          

Veronica:

"Ty si aj tak robíš po svojom.." zasmiala som sa a objala som sa rukami. Nemohla som si pomôcť. Hanbila som sa..Veď ešte aby nie pred niekým takým dokonalým. Vtedy bola aspoň tma... 

"Daj tie ruky preč. Snáď sa ma nehanbíš." zasmial sa. 

"Aj keby, tak čo..?" vyplazila som mu jazyk.

"Tak sa musíš rýchlo prestať." zasmial sa a hladkal ma po chrbte.