Moments 2
1. 3. 2012
Liam:
"Jasné, že neurobil. Prepáč, ja.. nechcel som, mrzí ma to." stále som sa jej ospravedlňoval. Ty si ale idiot, Liam! Takto by sa nemali nadväzovať nové známosti, pokazil som si prvý dojem..
"Asi by som to mal nejako odčiniť." usmial som sa a vzal aj jej pohár. "Dáš si ešte?"
"Na tričko? Nie ďakujem. Myslím, že už nie je smädné."
Zasmial som sa. "Naozaj mi prepáč.." už čuš! Radšej jej povedz niečo normálne!
"Dobre dobre. Už nespievaj refrén." uškrnula sa.
„A čo tak druhú slohu? Nechceš čisté tričko?“ snažil som sa napraviť škody.
"Nosíš si so sebou náhradné?" nadvihla obočie.
„Ostávame tu dlhšie, takže tu mám nejaké veci.“
„Mne sa to aj celkom páči. Mám rada nesymetrické tvary.“ zasmiala sa.
„Máš štýl. Ale.. niečo ti presvitá.“ zasmial som sa.
"Ehm.." prekrížila si ruky na hrudi. "Čo to tričko?"
„Poď so mnou, sú v aute.“ Prikývla a kráčala za mnou. Prešli sme pomedzi ľudí až von k autu. Odomkol som ho, chvíľku som sa hrabal vo svojej taške a potom som jej podal jedno tričko. „Môže byť?“
„Jasné, vďaka.“ vzala si ho a otočila sa mi chrbtom.
"Nie je za čo. A.. môžem vedieť, ako sa voláš?" pozrel som sa na ňu s úsmevom a tiež som si bral suché tričko. „Veronica. A ty?“ rýchlo si vymenila tričko. Chvíľku som sa tak zamyslel, či to myslí vážne.
„Liam. Teší ma.“ Usmial som sa a rýchlo sa prezliekol. Otočili sme sa k sebe v rovnaký moment.
Veronica:
Ani sa nezhrozil, že nepoznám jeho meno. Bod pre neho.."Asi by sme mali ísť naspäť." Vrátili sme sa dnu, kde bolo už teraz plno ľudí. To tričko celkom pekne voňalo..
"Možno sa ešte neskôr stretneme.." stihol ešte povedať, ale to už bol obkľúčený. A potom zase museli ísť na provizórne pódium, lebo baby si to vyžiadali. Pripojila som sa teda k babám, ktoré začali vymýšľať bláznivé story ako sa na mňa dostalo Liamovo tričko. Nebudem to radšej ani opisovať..
Jen mi do rúk dala prázdne misky, nech ich zas idem naplniť čipsami. Keď som však prišla do kuchyne, našla som tam aj niečo iné ako čipsy. "Zase ty?" uškrnula som sa a položila som misky na linku. Sedel na nej aj Liam a znova popíjal kolu. Radšej som sa mu uhla skôr, než ma znova zasiahne.
"My dnes máme na seba šťastie." zasmial sa a zoskočil z linky. "Pomôžem ti?"
"Neviem či to môžem nazvať šťastím." zasmiala som sa. "To zvládnem." povedala som a načiahla som sa na poličku po čipsy. Nedočiahla som tam však a Liam mi ich pohotovo podal. „Dík hviezda.“ Nasypala som ich do misiek.
"Už som si myslel, že ty mi tak nepovieš." zasmial som sa.
"Nepáči sa ti to?" "Chcel som si od toho oddýchnuť. Ale ako vidím, toho sa už nezbavím." Povedal. Ja som zatiaľ vzala niektoré misky a šla ich zaniesť.
"Počkaj, pomôžem ti." vzal ďalšie misky a šiel za mnou.
"Ďakujem hviezda." zasmiala som sa.
"Prestaň." Položil misky na stôl a potom sa otočil ku mne. „Nezatancuješ si?
"Uhádol si." zasmiala som sa, sadla som si na stoličku a pustila som sa do čipsov.
"Dnes mi dávaš jeden úder pod pás za druhým. Také dievča som ešte nestretol." pokrútil hlavou a zasmial sa.
"Daj si čips, to prejde." zasmiala som sa. „Neviem tancovať.“ vrátila som sa k pôvodnej téme.
„Ani ja nie. Aspoň sa zabavíme.“ Uškrnul sa a skôr, ako som stihla zareagovať ma ťahal medzi ostatných.
„Niee.“ Protestovala som so smiechom. To ma však už chytil za ruku a začal sa so mnou vrtieť do rytmu.
„Myslím, že už ti to celkom ide.“ Skonštatoval.
„Najvyšší čas prestať.“ zasmiala som sa, vybrala som si ruku z jeho a dala sa na útek.
„Počkaj, kam ideš?“ zastavil ma.
"Neboj sa. Určite je tu veľa dievčat, ktoré by dali život za to, aby s tebou mohli tancovať." dramaticky som to znázornila.
„Prestaň, nie je to vtipné. A navyše, s nimi nechcem tancovať." „
"A ja nechcem tancovať vôbec.“ mykla som plecom a vtedy na mňa zozadu skočila Jenn. A na neho zas nejaký chalan. Asi z tej ich slávnej skupiny..
Komentáre
Prehľad komentárov
Pred chvíľou som objavila tvoj blog a tento príbeh sa mi zatiaľ veľmi páči :-) idem čítať ďalej :-)
Tins - :-)