Liam & Veronica:

"Prečo sa stále krútiš okolo horúcej kaše?! Toto ma už viac počúvať nebaví.."

"Nič ti nepoviem! Poslala som ťa preč! Tak choď! A zabudni na mňa!" vstala som a odstúpila som od neho, rukou som ukazovala na dvere. Po lícach mi tiekli potoky sĺz.

Vedel som, že to nemyslí vážne. Namiesto odchodu som pristúpil k nej, bez slova som ju pobozkal a následne tuho objal. Toto objatie mi celé mesiace chýbalo..

Musela som ho odsotiť. Musím robiť veci, ktoré ma zabíjajú zvnútra. "Choď..Prosím.."

"Nejdem. Môžeš ma vyháňať koľko chceš, nemyslíš to úprimne.."

Nevedela som, čo povedať. Chytila som sa za hlavu a radšej som sa mu otočila chrbtom. "Ak neodídeš tak..zavolám políciu." povedala som prvé, čo ma napadlo.

"Zavolaj. Ani tí ma nezastavia.." uškrnul som sa. "Vravím ti, že sa ma nezbavíš. Prišiel som si po teba a už viac nehodlám od teba odísť. Nech ma to stojí čokoľvek." Pristúpil som k nej a objal ju okolo pása.

Rýchlo som mu dala ruky preč. Ešte to mi tak chýbalo.."A čo ak chcem aby si odišiel?"

Pozrel som sa na ňu. "Nechceš.. Nie si dobrá herečka. Nikdy si nebola.."

"A ty nie si dobrý spevák a aj tak sa tým živíš."

"Takže ti na mne už ani trochu nezáleží?" pozrel som sa jej do očí.

Zaťala som zuby aj päste. Prečo mi to robí...Ak mu poviem pravdu, zostane tu..musím mu znovu klamať. "Nie." povedala som to tak aby to vyznelo, čo najpravdivejšie.

Videl som v jej očiach, ako sa premáha. Ale.. nech je ako chce.. Do mojich očí sa nahrnuli slzy. "V tom prípade zbohom." otočil som sa na päte a zmizol z jej domu, z jej života. Nechal som slzám voľný priebeh. Už je jedno, či ich niekto uvidí..

Veronica:

Strašne to bolelo..Kompletne som sa zrútila. Ale nemôžem ho viac trápiť. Aj tak som mu zničila život, no keby vedel pravdu, bolo by to ešte horšie.. Hneď v ten deň som vyplnila prihlášku na výšku Chicagu. Tento rok odtiaľto musím vypadnúť..

Ako som mohla byť taká blbá..Nechala som sebou manipulovať. A ako to dopadlo? Liam ma nenávidí a vlastné dieťa som v podstate predala a najlepšie z toho vyšiel ten hajzel, ktorého som poslúchala. Bože... Z tohto sa nikdy nedostanem. Už ďalej nemôžem klamať..Sadla som si za stôl a všetko čo som túžila už dlho niekomu povedať som napísala na papier a dala som to do obálky. Radšej ani nebudem hovoriť, čo som chcela po napísaní tohto listu urobiť.

Liam:

Nasadol som do auta a prvé, kam som mal namierené, bol nejaký bar. Akýkoľvek. Viem veľmi dobre, že alkohol mi aj v malých množstvách veľmi škodí. Práve preto som teraz odhodlaný dať si ho väčšie množstvo. Oveľa väčšie..

Lial som do seba poháriky potokom. Neznášam alkohol, ale teraz som bol rozhodnutý urobiť to. Nech sa aj zabijem.. Od čoho nechýbalo veľa, lebo keď som sa prebudil, ležal som niekde v nemocnici, na lôžku a okolo mňa pípali nejaké prístroje. Po celom tele som mal napichané nejaké hadičky.. Nevedel som o sebe nič, len to, že by som v tú chvíľu najradšej umrel..