Liam:

"Ako začneme, Liam?" smutne sa na mňa pozrela.

"Ako začneme s čím?" objal som ju. 

"S hľadaním.."

"To neviem.. Ale nájdeme ho. Jeho a potom aj nášho maličkého.."

"Dúfam.." 

"Hneď zajtra ho začnem hľadať.."

"Spolu." 

"Áno, spolu. Teraz si ešte oddýchni." 

"Ty si oddýchni.. Už ti je lepšie?" 

"Už som v poriadku, nič mi nie je. Hlavne, keď si pri mne, uzdravujem sa rýchlejšie." usmial som sa a pobozkal som ju. Prikývla a objala ma. Spolu sme v objatí zaspali. Zobudili sme sa až ráno, teda, ona ešte spala, keď som vstal ja. Prezliekol som sa a pustil sa do hľadania. Vlastne ani neviem, čo chcem presne robiť, ale musím ho nájsť.. Vzal som si na kolená notebook a začal ťukať.. Kam by tak mohol ísť? Rozhodol som sa, že poobede skočím na políciu a najmem si súkromného detektíva. Toto je ako kriminálka, ale je to potrebné..

Veronica:

Keď som sa zobudila, Liam už v posteli nebol. Išla som do kúpeľne a dala som sa trochu dohromady. Vlasy som si zapla do drdla a vyšla som z izby. Nazrela som do obývačky. Liam tam sedel a niečo robil na počítači. "Zlatko? Prečo nespíš, veď je ešte skoro.." povedala som a sadla som si vedľa neho. Pozrel sa na mňa. "Nechce sa mi už spať. Mám plnú hlavu tohoto.." zamrmlal a na chvíľu to zavrel. "A ty prečo nespíš?"

"To isté.." povedala som. "Mám  z toho strach."  

"Horšie to už byť nemôže.." povzdychol Liam. Podoprela som si hlavu rukami. "Čo som to spravila.." Prisadol si bližšie a objal ma. "Spravila si, čo si vtedy myslela, že bude dobré. Už sa za to neviň.."

"Neprežijem to, ak malého nenájdeme.."

"Nájdeme. Bude s nami." usmial sa. Išli sme sa prezliecť a vyrazili sme na políciu. Aby nakoniec nezavreli aj mňa. Ktovie či tá adopcia bola vôbec legálna.. Bol pri mne celý čas, ako som rozprávala svoju výpoveď. Počúval o tom, ako ma Paul prinútil dať dieťa na adopciu, aby som mu viac nevolala a nakoniec zmizol. Je obvinený hneď z troch zločinov. Z vydierania, podvodu a krádeže. Pokoj mi dali až po dvoch hodinách. Z automatu som si kúpila nechutnú kávu, ale musela som ju vypiť, inak by som tam zaspala. "Čo ak zavrú aj mňa?" pozrela som na Liama. "Nezavrú ťa. Nedovolím im to, ani keby chceli.."

Mykla som plecom.."Asi by som si to aj zaslúžila."

"Takto nehovor.. Maličký ťa bude potrebovať." usmial sa na mňa a chytil ma za ruku. Objala som ho. "Máme tu ešte čakať?"

"Ešte nás budú chvíľu potrebovať. Nejaké papiere.." povedal. Prikývla som.

Liam:

Museli sme ešte popodpisovať nejaké papiere, potom som sa dohodol s inšpektorom a mohli sme ísť. Šli sme hneď domov a tam som sa pokúsil spraviť niečo na obed, zatiaľ čo chalani boli v obývačke a Veronicou a Louis bol pohrúžený do pátrania. Je to naozaj dobrý kamarát.. Chalani sa snažili to odľahčiť, ale ona bola celý čas ticho. Po prvé stále rozmýšľala, čo sa asi stane a po druhé sa pred nimi stále za to hanbila.Všetci sme sa spoločne najedli a potom si sadli pri telku a pozerali film. No my s Veronicou sme sa akosi nemohli sústrediť, tak sme sa radšej zavreli do izby.. Nasledujúce dni boli hrozné. Po Paulovi ani stopy. Veronica strácala nádej..  

Bola na tom podstatne horšie ako ja. Nevedel som, ako ju ukľudniť. Keď mi pár týždňov po udaní zavolal inšpektor, že ho našli, našiel som nový zmysel života. Zabijem toho hajzla.. Zobudila sa na zvonenie telefónu. Ja som ho zdvihol a začal hovoriť s inšpektorom. "Našli ho?" okamžite sedela. 

"Je v New Yorku. Inšpektor povedal, že tam hneď dnes letí. Idem sa zbaliť, idem s ním." 

"Aj ja chcem ísť.." 

Pozrel som sa na ňu. "Si si istá, že to zvládneš?"

"Chcem byť s tebou..A zvládnem to. Už sa nenechám od neho zastrašovať."

Objal som ju a pobozkal. Zbalili sme si veci a spolu s inšpektorom nasadli na najbližšie lietadlo do New Yorku.