Veronica:

Chceli sme sa s tými ľuďmi dohodnúť podobrom, to zjavne nešlo. Až polícia im to musela vysvetliť. Vrátili sme im peniaze a potom nám (aj keď by nás najradšej videli mŕtvych) museli dať malého. Keď ho Liam zbadal, znova som mal na tvári slzy. Vzala som si ho na ruky a aj ja som plakala. Bol maličký, nikdy sa ani nemusí dozvedieť, čo si musel zažiť. Hneď, ako sa dalo, vypadli sme odtiaľ a vrátili sa späť do Anglicka.

Jediné šťastie je, že maličký to všetko v podstate prespinkal. Bol to len sen. Keď sme sa už viezli taxíkom z letiska domov do Londýna, sedela som v Liamovom objatí a na rukách som mala malinkého. Plakala som ale od šťastia. Budem si ich chrániť a starať sa o nich. tých ktorých ľúbim už nikdy neopustím.

Liam:

 Keď som sa na malého pozrel, videl som v ňom seba. Keď na chvíľku otvoril očká, videl som, že ich má hnedé. Ale keď sme ho doniesli domov a hrali sa s ním. Vedel som, že bude po svojej mamičke. Úsmev mal jej.. Nikdy viac jej nedovolím spraviť podobnú hlúposť. Nech to stojí čo chce.. 

Malému sme nakúpili plnú výbavu, aby mu nič nechýbalo, každý deň sme mu venovali čo najviac času a chodili s ním spoločne na prechádzky. Zvykol si na nás hneď. Asi vycítil, že sme jeho skutoční rodičia.  O pár dní na to bola vo všetkých časopisoch a správach naša fotka s kočíkom a v nich titulok: Svet obletela správa, že spevák Liam Payne je otcom! Fanúšičky sú sklamané.. Ale bolo mi to jedno. Vedel som, že skutoční fanúšikovia vás kvôli tomuto neprestanú mať radi. Práve naopak. Na twitteri sa mi hromadili správy s gratuláciami a praním šťastia. A ja som sa rozhodol urobiť ešte jeden krok. Keď sme spolu sedeli doma pri večeri (chalani nás nechali samých), chcel som sa jej spýtať ešte jednu vec.. "Zlatko?" pozrel som sa na ňu a chytil ju za ruku.

Veronica:

 Presťahovala som si veci do ich bytu. Rodičia to pochopili. Vlastne ani neprotestovali. Boli radi, že sa to vyriešilo a hlavne boli radi, že už nie som ako chodiaca mŕtvola. Stále mi ej to všetko veľmi ľúto a vždy bude. No snažím sa im to všetko vynahradiť. Starám sa o svojich dvoch Liamov najlepšie ako viem. Malý je to najkrajšie dieťatko pod slnkom. Áno ja viem..pre každého rodičia je najkrajším dieťatkom to jeho, ale Liam je vážne ešte krajší. Veď je to celý Liam, musí byť najkrajší.

 Správa o malom sa k novinárom dostala rýchlosťou blesku. Našťastie sa nedozvedeli o adpocí, písali iba o tom, že sa nám to všetko pekne podarilo skryť. Liamov vzťah s Daniell berú ako nejaký kricií manéver...Dajte im nejaké oporné body a oni si vytvoria dokonalý príbeh, ktorému každý uverí, Preto im už viac neverím... Dúfala som, že to rýchlo zmizne a že sa na to zabudne. To posledné, čo som chcela je aby Liama prestali mať fanúšikovia radi. Nechcela som mu zničiť jeho sen.

 Malý už má tri mesiace. Je naozaj zlatý. Neusmieva sa iba keď spí. Práve teraz spinká. Vlastne, konečne už spinká. Nevedeli sme ho uspať. Liam sa s ním totiž bláznil a malý by sa chcel blázniť až do rána. No nakoniec mu pustil nejakú rozprávku, ktorá ho poriadne nudila a zaspal. Ja som zatiaľ spravila niečo na večeru. Variť sa ešte len učím, ale zatiaľ sa nikto nesťažoval a všetci žijeme. Sadli sme si za stôl len my dvaja s Liamom, pretože ostatný chalani niekam išli a pustili sme sa do jedla. Cez deň v podstate nejem, pretože nemám čas, takže večer som vždy poriadne hladná. Mala som práve plné ústa, keď na mňa Liam prehovoril. "Šože?" zamumlala som.

Liam:  

Nevedel som, ako jej to mám povedať. V tomto nie som veľmi dobrý.. Tak som len siahol rukou do vrecka, nadýchol sa a vybral z neho malú škatuľku. Otvoril som ju, postavil som sa a prešiel na opačnú stranu stola k nej. Viem, že sa to tak robí, tak som si kľakol na kolená a dal škatuľku pred seba. "Nic.. Vezmeš si ma?" povedal som hneď. Načo chodiť okolo..

Veronica:

Vážne situácie a ja rovná sa trapas. A tak to bolo aj teraz. Začala som sa dusiť, hneď ako som si uvedomila čo robí. Kašľala som sa, oči mi slzili od šťastia, prekvapenia, ale aj toho, že som mohla dýchať, no snažila som sa usmievať. No v prvom rade som sa snažili chytiť dych. Začal sa smiať. Položil škatuľku na stôl a pomohol mi, aby som sa mohla nadýchnuť. "Lepšie?" Keď som už konečne mohla normálne dýchať, utrela som si oči a pozrela na Liama. "Prepáč mi....a ..jasné, že si ťa vezmem." silno som ho objala. Objal ma a zatočil sa so mnou. "Ľúbim ťa." usmial sa a pobozkal ma. Potom ma položil znova na zem a nasadil mi maličký jemný prsteň. „Aj ja teba, láska." objala som ho. "Je krásny. " usmiala som sa a pozrela som sa na prsteň. Bol jednoduchý s malým kamienkom ale krásny.