Veronica:

"Som rád, že sa ti páči. Celá rodina mi ho pomáhala vyberať.." zasmial sa. Usmiala som sa a pobozkala som ho. "Veľmi..A..Ja by som ti už konečne mohla niečo vrátiť." usmiala som sa. "Počkaj tu." povedala som a išla som do našej izby. Potichu som otvorila dvere do šatníka, aby som nezobudila malého. Z tašky som vybrala jeho tričko. To tričko, ktoré mi požičal v ten deň, kedy toto všetko krásne a šťastné, ale aj zlé a smutné začalo.. Vrátila som sa do kuchyne. "Nezhorelo pretože som ho mala stále v taške so sebou. Chcela som ti ho vrátiť, no vždy som na to zabudla. Keď som bola..tehotná tak som ho často nosila.." spravila som pauzu, pretože som sa znova rozplakala. "Dodávalo mi silu.."

Liam:  

Nechcel som, aby mi niečo dávala. Dala mi toho už dosť. A to najkrajšie je naše malé slniečko. Keď sa však vrátila do kuchyne a v rukách niesla moje tričko, spomenul som si na všetky naše momenty od začiatku. Na to, ako som jej ho dal pri aute, keď som ju oblial kolou, na naše prechádzky potom, na prvý bozk.. Pozrel som sa na ňu. Plakala. Silno som ju objal. "Nic, povedal som ti, že je tvoje.." pobozkal som ju do vlasov.

„Ja len..Nechcela som, aby si si myslel, že som ho naozaj predala." zasmiala sa a utrela si slzy. 

Zasmial som sa. "To by bola škoda. S týmto tričkom sa spája veľa spomienok.." usmial som sa a pobozkal ju. Prikývla a usmiala sa. "Budeš ešte jesť, láska?"

"Možno neskôr." uškrnul som sa, vzal som ju na ruky a preniesol do obývačky. Tam som ju položil na gauč a začal ju bozkávať.

Veronica: 

"Ehm..no dobre teda.." zasmiala som sa. Odniesol ma do obývačky. Ležali sme na gauči a bozkávali sa a nezostalo by to iba pri tom, keby sa do vnútra doslova nevrútili chalani. Samozrejme..okamžite zastali, zabrzdili tak, že som si myslela, že spravili dieru v podlahe, keď nás zbadali.

Liam:

Keď prišli chalani, zabrzdili tak, že jeden do druhého navzájom ponarážali a pozerali na nás. "Ehm.. nedajte sa rušiť.. Kde je princátko?" spýtal sa Niall, ale to sa už valil do izby. Nestihli sme ho ani zastaviť. Zobudí ho..  "Nechoď tam..Konečne zaspal.." povedala, no nestihla ho zastaviť.

Nechápem, ako je to možné, ale keď ho zobudí on, ani nezaplače. Začal sa s ním rozprávať a blázniť a krpec sa len smial. Zvyšok šiel tiež za nimi, boli uvelebení na našej posteli a hrali sa s ním. Od Louisa dostal už dávno plyšovú mrkvičku, od Nialla má strašne veľa hračiek, ale najradšej má steak s očami, od Harryho mačku, Zayn mu dal malú bábiku s jeho podobizňou, ktorej hneď odtrhol nohu a my sme mu zase kúpili plyšovú korytnačku. Aspoň nás bude vedieť zaradiť do správnej skupiny šialencov. "Ozaj, zabudol som ti povedať.. je tu ešte jedna vec." usmial som sa na Veronicu. Napravila si oblečenie a rozcuchané vlasy. "Aká?" pozrela sa na mňa a zdvihla zo seme vankúše.

"Čo by si povedala na vlastný domček na kraji Londýna?" usmial som sa. 

"Dneska to už preháňaš, nemyslíš?" zasmiala sa a postrapatila mi vlasy. 

 "Radšej ti spraviť šoky naraz, ako postupne.." zasmial som sa.

"Chceš ma zabiť..je mi to jasné." zasmiala sa.

"To by som si nedovolil. Poď, pôjdeme za nimi skôr, než mu ublížia." 

"Dobrý nápad." zasmiala sa a vstala z gauča. Spolu sme šli do izby. Zayn mu robil lietadielko, maličký sa rehotal a bol celý šťastný. Chalani mu robili ksichty. "To by už stačilo.." chcela im vziať malého na ruky, no normálne jej ho odmietli dať. "Je skoro desať. Už dávno mal počítať ovečky." Malý sa rehotal a rozhadzoval rukami. Určite je hyperaktívny.

"Veď už si pospinkal. My ho potom uložíme. Ešte chvíľku." škeril sa Niall. Venuje sa mu z nich asi najviac. Ako inak, veď je to jeho krstný.. Na tom sme sa s Nic dohodli. A ja s Niallom sme najlepší kamoši.

"Desať minút. " povedala a zohla sa k malému. "Desať minút dobre ??" zopakovala a pošteklila ho na brušku. "Rozkaz, generál." zasmiali sa chalani naraz. Niall si potom vzal krpca na ruky a začal mu robiť opičky. Ten sa škeril, naťahoval po ňom rúčky a ťahal ho za vlasy, keď sa zohol príliš nízko. 

"Idem upratať kuchyňu. Dohliadneš na deti, zlato?" uškrnula sa na mňa. Zasmial som sa. "Jasné. Netreba ti pomôcť?"

Veronica:

"Nie v pohode." usmiala som sa. Zvyšné jedlo som dala do chladničky a odpratala som taniere. Keď som sa vrátila do izby, bol tam už len Liam. Vlastne Liamovia. Malého mal na rukách a pospevoval mu. Malý pokojne dýchal a zaspával. Radšej som ich nerušila. Bolo to také milé, že som sa rozplakala, tak som si radšej sadla na chodbe na zem a čakala som kým ho úplne uspí.