Liam:

O pár minút som chalanov vyhodil z izby. Ponúkli sa ešte že ho uspia, ale toho oni nie sú schopní. Vzal som si malého na ruky a sadol si s ním na posteľ. Chytil mi jeden prst a hral sa s ním medzi svojimi drobnými prstíkmi. Začal som mu trochu pospevovať, pomaly mu začali klipkať očká, nakoniec zívol a o sekundu na to už spinkal. Je taký zlatý.. Uložil som ho do jeho postieľky a potichu vyšiel z izby. Pri dverách som na zemi zbadal sedieť Veronicu. "Zlatko, čo tu robíš? Prečo si neprišla za nami?" sklonil som sa k nej.                                                       "Nechcela som vás rušiť." šepla s úsmevom. "Si skvelý tatko." 

"To vieš, mám v tom už dlhšiu prax." zasmial som sa. "Aj ty si skvelá mamička." usmial som sa. 

"Hm.." pousmiala sa. "Asi už zachvíľu pôjdem spať aj ja.." vstala.

"Uspím aj teba?" pozrel som sa na ňu s úškrnom.

"To zvládnem aj sama.." uškrnula sa. "Môžem ísť do kúpeľne?"

"Čo si tu prvý krát? Samozrejme, že môžeš."

"Ja len, či niečo odtiaľ nepotrebuješ.." vyplazila mi jazyk.

"Vlastne.. Pôjdem s tebou." vzal som ju znova na ruky a odniesol do kúpeľne.

"Mala som čo hovoriť.." šepla s úškrnom, keď sme prechádzali cez izbu do kúpeľne. Malinký našťastie odfukoval a to poriadne nahlas. Takže ho len tak ľahko niečo nezobudí. V kúpeľni som ju položil na podlahu a hneď som ju začal vyzliekať. Popri tom som jej dával bozky na ramená a krk. Dúfam len, že to krpec nezapočuje.. Šialene sme sa bozkávali, vliezli spolu do sprchy a pustili vodu, aby nás prehlušila. Chýbali sme si, no čo už.. Snažili sme sa byť po tichu. Malý sa našťastie nezobudil. Keď sa nezobudil on, nemohol to počuť ani zvyšok osadenstva bytu. Keď sme už ležali v objatí v posteli, usmievala som sa. "Dobrú.." šepla a dala mi pusu.

"Dobrú, láska." pobozkal som ju. Zajtra mám na pláne ukázať jej náš nový domček, ktorý som už kúpil, ale o tom ešte nevie.. Ráno som vstal prvý. Dokonca ani malý nebol ešte hore. Ležkal v postieľke a cmúľal dudlík. Aj Nic spala úplne pokojne, usmievala sa zo spánku. Potichu som šiel do kúpeľne opláchol si tvár a umyl si zuby a potom prešiel do kuchyne, kde som spravil raňajky.

Veronica:

Som zasnúbená..Stále tomu neverím. Alebo si to skôr neuvedomujem. Som rada, že sa všetko dalo zas do normálu. Ráno som sa zobudila na mrnkanie. Vstala som z postele a sklonila som sa nad postieľku. "No ahoj.." usmiala som sa a vzala malého na ruky. Ten bol tiež usmiaty ako vždy. "Sme hladný?" spýtala som sa a išla som s ním do kuchyne, kde už boli všetci. "Ahojte..To ste vy vstali skoro alebo ja neskoro?" usmiala som sa a usadila som malého do sedačky .Ten keď zbadal chalanov, začal sa natriasať a vyškierať.

"Bré ráno." vyškeril sa Niall od ucha k uchu. "Dáš mi ho sem? Ja ho nakŕmim." ponúkol sa. "Len aby si mu to ešte ty nezjedol." zasmial sa Liam. "Dobré ráno, zlatko." podišiel ku mne a pobozkal ma na líce. "My sme vstali skoro. Dnes máme veľa roboty."

"Idete niekam preč?" spýtala som sa a naliala som si džús. Malý si v sedačke dlho neposedel a už koloval po kuchyni.

"Mhm. Dnes budeme v rádiu. Poobede, o tretej. Liam, nezabudni sa." napomenul ho Louis. Liam sa chytil za čelo. Všetko musí prezradiť.. Nechápavo som sa na nich pozrela a dala som malému zohriať mlieko.

"Dúfam, že budeš počúvať. Stavím sa, že tam budú rozoberať tohto anjelika." škeril sa Niall, keď sa malý konečne dostal k nemu. Usadil si ho na kolenách a malý sa mu načahoval po vlasoch. Asi sa mu páčia..

"Jasné, že budeme počúvať." usmiala som sa a naliala som mliečko do fľašky. "Nakŕmiš ho?" spýtala som sa Nialla.

"Jasné." povedal a už bral fľašku. "Si hladný, drobec?" dal fľašku pred neho. Natiahol po nej ručičky a pritiahol si ju k sebe. Medzitým sme sa my ostatní najedli, Niall nakŕmil Liama a stihol potom pojesť ešte viac, ako my.  "O koľkej vyrážate??" spýtala som sa a dopila som džús.

"Ideme predtým ešte do mesta, takže teraz." povedal Zayn a zdvihli sa od stola. Každý zmizol vo svojej izbe, Niall si vzal na chvíľu malého a šiel s ním do svojej, v kuchyni sme ostali sami. "Ja ti chcem ešte niečo predtým ukázať." pozrel sa na mňa s úsmevom.

"Čo?" uškrnula som sa a začala som odpratávať zo stola.

"Veď uvidíš." zasmial sa a začal umývať riady.

"Mám sa ísť aj prezliecť?" zasmiala som sa. Stále som bola v pyžame.

"Aj keď si pekná aj takto, radšej asi áno." zasmial som sa. Spolu sme upratali kuchyňu, potom sme sa šli prezliecť a vzali aj malého. Nasadli sme do auta, dali ho do sedačky a viezli sa k nášmu novému domu. Pred ním som zastavil a uškrnul sa. "Tak, čo hovoríš?"