Choď na obsah Choď na menu

Moments 35

30. 3. 2012

 Liam:

"Fúha.. Dokonalý." usmiala sa a obzerala si dom. "Koľko stojí?" pozrela na mňa.

"Poď si ho obzrieť." usmial som sa a vystúpil z auta. Vzal som aj malého. Zariadený bol len základne, kuchyňa a kúpeľne, ani vymaľovaný nebol. Všetko to chcem spraviť sám..

"Ty si ho už kúpil však?" Sklonil som hlavu. Pozná ma.. "No.. áno." 

"Zlato.. Ja.. Má to byť náš dom, takže ma pekne necháš vrátiť ti aspoň polku dobre?"

"To v nijakom prípade. Dovolím ti sa oň maximálne starať, zútulňovať ho a robiť mi v ňom spoločnosť." uškrnul som sa a potom som ju pobozkal.

"Si hrozný..Tak aspoň štvrtku dobre??" 

"Ani. Nechcem peniaze. Musíš mi sľúbiť, že odo mňa neujdeš.. A že budeme mať ešte pár ďalších anjelikov, lebo je tam kopec voľných izieb." zasmial som sa.

"Rozkrájam ťa na kúsky a do každej dám jednu časť." zasmiala sa a šťuchla do mňa.

"Čakal som, že povieš niečo takéto." zasmial som sa. "Tak čo? Chceme tento? Ak nie, zoženiem iný.."

"Vieš čo nie chcem väčší.. Desaťposchodový."

"Hmm.. to by nebol problém." zasmial som sa.

"Čo si.. veď je úžasný.. akurát mi možno bude trochu smutno, lebo som si už na chalanov trochu zvykla..Ale tak aspoň budeme mať pokoj." uškrnula sa. 

„Neboj sa. Nasťahujú sa sem hneď, ako odtiaľ odídeme. Budú tu každý deň. Minimálne Niall." 

"To aby sme vždy mali plnú chladničku, čo?" zasmiala sa.

"To si trafila." smial som sa. Obzreli sme si celý dom, nazreli do všetkých izieb a Nic hneď začala plánovať kde čo bude, akej to bude farby a ako bude uložený nábytok. Bavilo ma sledovať ju, aj malý na ňu pozeral s vypleštenými očkami a sledoval ju všade, kam sa pohla.

Veronica:

Ten dom je proste úžasný. A keď si ho upravíme bude najúžasnejší na svete. Vzala som malinkého na ruky a išli sme k autu. "Aj tak sa mi nepáči, že si to všetko zaplatil. Vážne.."

"Nic, mám dosť peňazí. Prečo ti to tak vadí?"

"Veď práve nechcem to využívať.."

"Prečo nie? Môžeš to využívať koľko chceš, teraz to budú aj tvoje peniaze. Budeš moja žena.." usmial sa.

"Keď ja potom nemám čisté svedomie.."

„Ty si mi dala viac, ako môžu nejaké peniaze. Tohto malého drobčeka, seba a svoju lásku. Toto je, okrem tej oplácanej lásky pravdaže, to najmenej, čo ti môžem dať." usmial sa a pohladkal ma po líci. Chvíľku som sa na neho milo pozerala.

"Vybav si so s mojím svedomím..." uškrnula som sa a posadila som malého do sedačky.

"Veď ja na niečo prídem.." uškrnul som sa. Nastúpili sme do auta a vrátili sa domov. Aj keď už nie na dlho. Chalani rozbláznili malého a potom odišli. A ja som mala čo robiť. Bol taký bláznivý až ma začal hrýzť. Rozhádzal všetko, čo mohol, obhrýzal všetko čo mohol, dokonca skoro zjedol servítku. Bola som rada, keď sa konečne chalani vrátili. Rádio som síce počúvala, no veľa som z toho nemala pretože som lietala okolo malého a upratovala, čo rozhádzal.

Liam:

 Pred druhou sme museli ísť do rádia. Kým sme sa tam pretlačili trvalo skoro pol hodinu, pretože fanúšičky boli ako divé. Vypytovali sa klasické veci, ale padli aj otázky o malom. Keď sme sa vrátili naspäť do bytu, Veronica upratovala a bolo vidieť, že nie je vo svojej koži. "No hurá." zvolala, keď sme sa vrátili. "Bude zle.." zašepkal mi Niall, ale radšej jej začal hneď pomáhať s upratovaním rozhádzaných hračiek, aby na neho nekričala. Rozzúrená matka je najhorší nepriateľ. My ostatní sme spravili to isté. "Ešte raz ho rozbláznite a necháte ma na neho samu, tak.. Ty už v živote nedostaneš jesť." ukázala som na Nialla. 

"Prečo si to vždy odnesiem ja? Veď som na neho nebol sám.." naoko smutne odpovedal. "To si vybav s nimi.." hodila som po ňom vankúš.

"Ale zlato, nebuzeruj ich toľko. Len sa s ním hrali." objal som ju a snažil sa ju ukľudniť.

"Radšej si skontroluj, či nemáš nahryzený notebook. Aj toho som ho musela odliepať." Musel som sa zasmiať, ale šiel som skontrolovať všetko. Malý sedel v izbe na korytnačke a naťahoval plyšovú mačku. Keď ma zbadal, začal sa škeriť. Vzal som ho na ruky. "Takto jeduješ maminu? Pozri ako vyzerá, teraz hreší nás." smial som sa a on so mnou.

"Ach vy chlapi.." musela sa zasmiať sadla si aj ona na gauč. "Na večeru si prosím niečo dobré." usmiala sa a zaklipkala očami.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Veronika - :(

31. 3. 2012 20:02

chudak niallko :( ale neviem sa dočkať dalšej časti !

Barča - :D :D

30. 3. 2012 14:28

užas chudak Niall nedostane jest no byt on tak plačem

Lejla - !!!!!!!.

30. 3. 2012 14:07

No konečne !! :D Už som si myslela , že sa ďalšej časti nedočkám !!! :D
Úžasné , ako vždy ;)