Liam:

"Rozkaz." Harry využil situáciu a zmizol v kuchyni. Naučil sa perfektne variť. Teraz okolo nej všetci budeme skákať, aby sme sa ospravedlnili. Ja som sa aj s malým usadil vedľa nej na gauč. Ale nie nadlho, lebo si ho vzal znova Niall a robil mu po celom byte lietadielko. "To bude horor, keď sa naučí chodiť."

 "Hneď ako bude vedieť chodiť, naučíme ho aj upratovať. Budeme musieť.." 

"Dobre. A ty budeš jeho učiteľ upratovania." zasmiala sa.

"To si nebude mať brať z koho príklad. Nikdy som nemal rád upratovanie." zasmial som sa. O polhodinu sme mali na stole obed. Harry spravil cestovinový šalát. Najedli sme sa a uhýnali sa jedlu, ktoré hádzal malý. Robí mu strašnú radosť, keď môže niekomu robiť zle. Ten jeho diabolský výraz v tvári, keď Harrymu na hlavu hodil špagetu. Nedá sa nezasmiať, pretože aj keď je to malý diabol, je poriadne zlatý. Strašne sme sa na ňom nasmiali. A on sa škeril na tom, ako mám mohol robiť zle. Cestoviny skončili aj v pohároch, na hlavách a niektoré triafal Niallovi do úst. Potom sme chalanom povedali, že sa budeme sťahovať. Najsmutnejší bol Niall, lebo si na malého veľmi zvykol. Povedal, že sa k nám tiež presťahuje a bude mu robiť pestúnku. Mne osobne by to ani veľmi nevadilo..

"To je ale výýborný nápad!!" 

"Takže môžem?" zasvietili mu oči. 

"Ale iba na denné služby." uškrnula sa.

"Si zlá." zosmutnel. "Ale platí. Je to aj s jedlom grátis?" 

"Jedlo bude tvoja výplata." zasmiala sa

"Už sa teším do nového domu." zasmial sa.

 "A takisto budeš môj pokusný králiček. Budem skúšať nové recepty."

 Vypleštil oči. "Ehm, no.. dobre. Ale budem ti pomáhať." 

"Neboj sa.. keď to neprežiješ vystrieda ťa Harry, však?"

"Keď tak nad tým rozmýšľam, mne je tu dobre.." zasmial sa Harry.

"Tak.. Zayn." smiala sa.

"Ja sa hlásim dobrovoľne." zdvihol ruku Louis. "Ale musí tam byť veľa mrkvy."

"Králiček musí papať aj mrkvu, to mi je jasné." Všetci sme sa zasmiali. Upratali sme zvyšné veci, čo krpec rozhádzal a potom sa vybrali na malý prieskum do obchodného domu. Hneď sme nakúpili veľa nábytku do domu a zajtra nám ho tam privezú. Chalani sľúbili, že mi pomôžu so skladaním. Kúpili sme aj farby do izieb, bolo toho za plný kufor. Už sa teším do nášho spoločného domu..

Nasledujúci týždeň sme začali s maľovaním. Zapojili sme sa všetci a striedali sa tak, aby stále niekto dával pozor na malého. Mal super náladu a myslím, že som nebol jediný. Nebrali sme to ako robotu ale ako zábavu a vtedy ide všetko lepšie. Neustále sme si vyspevovali, tancovali po celej izbe a oháňali sa štetcami okolo seba. Ďalší týždeň už každá izba mala svoju farbu a aspoň čiastočné zariadenie. Koncom týždňa sme ešte spravili drobné úpravy a na ten ďalší týždeň sme sa už konečne nasťahovali.

Niall sa skutočne rozhodol nasťahovať. Do jednej izby napísal štetcom na dvere svoje meno a dovliekol si tam aj pár vecí. S tou pestúnkou to asi myslel vážne. Keď sme sa konečne nasťahovali, dom bol v úžasnom stave. Všetko vymaľované, zariadené a pomaličky aj zútulnené. Dnes je nedeľa, tri týždne odkedy sme začali so sťahovaním. Nic sa dnes rozhodla variť, Harry jej ochotne pomáha s čím je treba, Zayn a Louis odbiehajú  z kuchyne, kde kradnú jedlo do obývačky a ja s Niallom sa hráme s krpcom. Vlastne, ja len sedím pri nich. Harry ju  vyhnal z kuchyne, tak sa s tanierom hranoliek vrátila do obývačky. Sadla si vedľa mňa. "Je ti niečo, zlatko?" spýtala sa ma. Malý práve hrýzol Nialla do ruky. Rozmýšľal som nad všetkým čo sa stalo až po teraz. Ako sme sa dostali aj cez nemožné, aby sme boli tu, teraz a spolu. Vedľa mňa škriekali Niall a aj malý Liam a z myšlienok ma vytrhla Nic.

"Nie, nič. Len som sa zamyslel." usmial som sa na ňu a chytil som ju za ruku. 

"Naozaj?" pozrela mi do očí a pohladila ma po tvári. 

"Áno. Usúdil som, že som najšťastnejší človek na svete, lebo mám vás." pobozkal som ju. Niall využil našu peknú chvíľku, vzal je z rúk tanier s hranolkami a aj s malým od nás ušli na koberec. Ten sa rehotal.

Vykašlala sa na hranolky a objala ma. "Ale až po mne.." usmiala sa a pobozkala ma.

"Tak to ani náhodou." zasmial som sa a posadil si ju na kolená. 

„Vieš, som rada, že už budeme bývať sami. Aspoň budeme mať pokoj.“ zasmiala sa. Nato sa Niall otočil a vražedným pohľadom ju prepichol. Rozosmiali sme sa. Z kuchyne sa práve ozval Harryho hlas, že obed je hotový. Najvyšší čas. Všetci sme sa stretli pri stole, museli sme kúpiť ten najväčší, čo mali a okolo neho bolo šesť normálnych a jedna detská stolička. Dúfam, že časom pribudne aj ďalšia.. Teraz sme ako jedna veľká rodina my siedmi, štyria strelení strýkovia, dvaja blázniví rodičia a náš pokladík. A takto to už dúfam zostane navždy..