Ospravedlňujem sa Vám, že som sem týždeň nepridala nijakú časť. Ospravedlňujem sa aj za to, že som vám sľúbila 40 častí, no táto bude posledná. Všetko, čo som chcela povedať doznie v tejto časti.. Preto som sa Vám chcela týmto aj poďakovať, že ste písali komentáre a podporovali ma v písaní ďalej. Komu sa páčila táto poviedka, pre toho mám aj dobrú správu. Bude ďalšia, už na nej pracujem ;)). Dúfam, že bude mať rovnako pozitívne ohlasy ako Moments :) Tak, a teraz Vás už nechám vychutnať si moje posledné riadky tejto poviedky. Užite si čítanie :)) Milujem Vás!!

P.S: pustite si k tomu aj pesničku, ako záverečnú zvučku :)

Veronica:

O päť mesiacov neskôr.

„Niall, okamžite sa ukľudnite!“ zakričala som na Nialla a malého Liama, keď som dobehla do izby.  Sedeli v Liamovej izbičke a hrali sa s plyšákmi. To by bolo všetko v poriadku, keby nerobili taký hluk, nerozbili rámik s fotkou a pri hraní na helikoptéru sa Liam nezvrtol a nepadol tak, že sa rozplakal. Musela som ho vziať na ruky, čo je pre mňa už dosť problematické, keďže každú chvíľku budem rodiť. Hodil sa mi okolo krku a vyplakával. Niall sa tiež tváril ako najväčšie neviniatko. „Prepáč.“ povedal a pozrel sa na mňa tými jeho psími očami. 

„Vieš, že to na mňa nezaberá, takže to darmo skúšaš, blondiačik. Choď dole na večeru a zober aj jeho.“ pohladkala som Liama po hlavičke a dala mu bozk na líčko. Už neplakal, ale mal červené líčka a veľké hnedé, uplakané očká. Položila som ho na zem, on chytil Nialla za ruku a odišli spolu dole. Ja som si položila a ruku na vyčnievajúce deväťmesačné bruško. Tí dvaja ma vedia pekne vytočiť, aj maličké zareagovalo a koplo ma.

Ťarbavo som sa pobrala do izby a ľahla som si na posteľ. Všetci chlapci boli dole, prišli nás včera pozrieť a tak to tu teraz aj vyzerá. O pár minút sa maličký objavil vo dverách a pozeral sa na mňa. Usmiala som sa na neho a kývla som mu, aby šiel za mnou. Pricupital k posteli, vyliezol na ňu a priplichtil sa ku mne. Položil mi ručičku na bruško a objal ma. „Plepáč mami.“ pozrel na mňa. Tie očká.. Úplne ako oči jeho ocka. Nedá sa na neho dlho hnevať. Pritúlila som si ho k sebe. Chalani ostali ešte dolu a pozerali nejaký film. My s Liamkom sme si v izbe pustili rozprávku a on po chvíľke zaspal. Liam prišiel asi o hodinku. Vzal maličkého do rúk a odniesol ho do jeho postieľky. Potom sa vrátil za mnou a objal ma. „Už aby bolo vonku, nedá sa mi ani zaspať.“ posťažovala som sa mu ako skoro každý večer. On ma pobozkal a objal. „Tých pár dní to už vydržíš. Pre nášho malého anjelika to za to stojí.“ usmial sa. Má pravdu, pre neho alebo ňu, nevieme, čo to bude, to vydržím.

Liam zaspal takmer hneď, no mne sa nedalo. Keď sa mi to konečne podarilo, nepospala som si dlho.. Zobudila som sa uprostred noci na to, že potrebujem ísť na záchod. Vykotúľala som sa z postele a keď som sa vracala späť do izby, stalo sa, čoho som sa najviac bála.. „Liam!“ zastonala som medzi dvermi a chytila som si zospodu bruško. Na moje prekvapenie sa hneď zobudil, rozospato a vzápätí vystrašene na mňa pozrel. Vedel, čo sa deje.. Schmatol do rúk moju pobalenú cestovnú tašku, rýchlo ju zaniesol do auta a vrátil sa po mňa. Odniesol ma dole, usadil ma na zadnú sedačku a rýchlo sme vyrazili do nemocnice. Chalani sa snáď o maličkého postarajú..

Liam:

Keď ma Nic prebudila, neveril som, že to prichádza. Kmital som, akoby šlo o život. Vlastne aj šlo.. Naložil som nás do auta a rýchlo sme uháňali do nemocnice. Keď sme tam prišli, Nic už mala tretiu kontrakciu, sestrička ju posadila na vozíček a rýchlo s ňou šli do pôrodnice. Dohodli sme sa, že ja ju radšej počkám vonku. Chcel som pri tom byť, ale viem, že by som to asi nezniesol..

Na moje prekvapenie to celé netrvalo veľmi dlho. Prechádzal som sa hore-dole po chodbe, chvíľu sedel, chvíľu stál, chvíľu sa opieral o stenu. Bol som strašne nedočkavý.. Keď po štyroch hodinách z dverí vyšla sestrička a usmievala sa na mňa, vedel som, že je všetko v poriadku. „Gratulujem, pán Payne. Máte krásnu maličkú, ale zdravú dcérku.“ povedala mi. „Vašu ženu prevezieme na izbu, chvíľku ju nechajte oddýchnuť, potom za ňou môžete ísť. Pravdaže, na dcérku sa môžete ísť pozrieť hneď.“ povedala, a ukázala mi, kde sa nachádza oddelenie s novorodeniatkami. „Tamto, to je ona.“ usmiala sa a odišla. Z malej postieľky na mňa hľadela drobná bábika s veľkými očkami. Hnedými, znova. Neplakala, iba sa na mňa pozerala a keď som pristúpil bližšie k nej, naznačila na drobných ústočkách úsmev. Prvý náznak úsmevu len pár minút po narodení.. Moje maličké dievčatko. Moja princezná..

Strávil som pri nej celé hodiny. Medzitým aj zaspinkala a znova sa zobudila. Ráno, okolo desiatej mi ju sestrička dala na ruky a šla so mnou k Veronice do izby. Malá už potrebuje nakŕmiť. Nic už sedela na posteli, unavená, ale šťastná. Vedľa postele stáli chalani, Niall mal na rukách malého Liama a všetci ma sledovali. „Dobré ránko.“ usmial som sa na nich. „Predstavujem vám nového člena našej rodiny. Dáma a páni, slečna Payneová.“ povedal som. Podišiel som k Veronice a ona si ju hneď vzala na ruky. Chalani začali nakúkať jeden cez druhého a malá nevedela, na koho sa má skorej pozrieť. „Pozri Liam, to je tvoja malá sestrička. Musíš ju chrániť, budeš jej veľký braček.“ povedala Nic malému. Niall ho posadil k nej na posteľ a on nazrel do perinky, kde bola jeho sestrička. Pri pohľade na nich troch mi vyšla slza. Som taký šťastný, že ich mám. Chalani ku mne prišli a všetci ma objali. „Gratulujeme, braček. Prídeme neskôr, buď so svojou rodinkou.“ usmiali sa na mňa a odišli.

Prisadol som si k nim a objal som Veronicu okolo ramien. Pozrela sa na mňa a pobozkala ma na líce. „Tak, ako sa bude volať?“ pozrel som sa na ňu. Dievčenské meno mala na starosti ona. „Skylar. Maličká Skylar Jill Payne.“ usmiala sa.

Epilóg: o 6 rokov neskôr.

„Liam, Skylar, Tiana! Nenadrapujte toľko tie šteniatka.“ zvolala na nich Veronica. Sedeli sme na terase nášho domčeka a decká sa hrali na záhrade. Sú tomu asi dva roky, čo Liam a Sky chceli psíka. Kúpili sme im fenku malého bígla a nazvali si ju Debbie. Dnes už má päť šteniatok, tak sa s nimi hrajú. Vlastne nehrajú, naháňajú sa, vyskakujú a bláznia sa spolu. Ja som sa len nedávno aj s chalanmi vrátil z európskeho turné, takže konečne môžem stráviť čas so svojou rodinou. Ale asi pekne po poriadku..

Keď mala Skylar tri roky a Liam začal chodiť do školy, narodila na nám ďalšia malá princezná, celým menom Tiana Marcy Payne. Neužil som si s ňou toľko času, ako s malými, ale je to moje najmladšie zlatíčko. Mimo našej rodinky, s ostatnými chalanmi je to takto: moje deti nie sú jedinými malými directionerčatami. Chvíľku po narodení malej Skylar sa dal Louis dokopy s mladou tanečníčkou, Jane a majú spolu teraz už takmer štvorročného synčeka Tommyho. Harry si takisto našiel priateľku, vlastne odvtedy už asi sedem, ale ani s jednou mu to zatiaľ nevychádzalo tak, ako s Timmie, ktorá je takisto tanečníčka. Vlastne, Jane a Timmie sú kolegyne, Timmie sem však prišla neskôr. Dnes už však spolu majú aj oni svojho drobca, dcérku Darcy. Niall si zatiaľ žije sólo, často je u nás a hrá sa s deckami. Povedal, že takto mu to úplne vyhovuje a tá pravá raz určite príde. Zaynova, teraz už manželka sa volá Christy, majú spolu ročného chlapčeka Louieho a sú spolu strašne šťastní.

Za posledné roky sa toho naozaj veľa zmenilo. Nahrali sme tri nové albumy, mali sme koncerty už takmer v každej krajine sveta a hlavne, každý z nás žije takým životom, aký vždy chcel mať, so svojou rodinou a priateľmi. Spoločne zažívame momenty a chvíle, na ktoré budeme do smrti spomínať..